Sladkovodné lastúrniky korýtka - Unio sp.

Sladkovodné lastúrniky korýtka

Často si existenciu sladkovodných lastúrnikov v rieke uvedomíme až vtedy, keď objavíme na jej brehoch ich otvorené schránky. Svoj život prežívajú totiž skryté na dne rieky. Lastúrniky nie sú až tak nepohyblivé, ako vyzerajú. V sedimente na dne vôd sa pomaly presúvajú.

Charakteristické znaky

Korýtko Unio sp. sa pohybuje pomocou svojej silnej nohy, podobne ako slimák. Veľmi rýchlo sa vie pomocou nej presunúť a na vhodnejšom mieste zasa zahrabať. Ich svetlé mäkké telo chránia dve odklápacie dvojchlopňové lastúry, ktoré držia pokope dva zatváracie svaly a väz na chrbtovej strane. Lastúry elipsovitého a vajcovitého tvaru môžu byť dlhé až 10 cm a sú skoro dvakrát tak dlhé ako široké. Hrubostenné lastúry mladých lastúrnikov sú zelenkavé a žlto-hnedé, dospelé jedince sú tmavšie sfarbené, ich povrch má železo-mangánový poter a majú silne prehrdzavený zámok (sústava zubov a líšt na okraji lastúr). Aj keď je korýtko Unio sp. zahrabané v zemi, vždy mu von vyčnieva dýchací otvor.

Rozšírenie

Riečne lastúrniky sú rozšírené po celej strednej Európe okrem Britských ostrovov. Niekedy sa vyskytujú aj v oblastiach nad 600 m n. m. V Národnom parku Donau-Auen boli potvrdené  druhy korýtko rybničné (Unio tumidus) a korýtko maliarske (Unio pictorum).
Korýtko rybničné (Unio tumidus) je  korýtku riečnemu (Unio crassus) veľmi podobné, avšak majú odlišné nároky na kvalitu vody. Korýtko rybničné dáva prednosť pomaly tečúcej vode. Korýtko maliarske osídľuje hlavný prúd toku a vedľajšie dunajské ramená.

Ohrozenie a ochrana

Unio crassus je silne ohrozený druh a je uvedený v prílohe II Flora-Fauna-Habitat smernice Rady 92/43/EHS. To znamená, že je v celej EÚ chránený a je  druhom európskeho významu, na ochranu ktorého sa vyhlasujú chránené územia. Tento predtým bežný druh má veľké požiadavky na kvalitu stanovišťa – voda musí mať dobrú kvalitu (I. až II. stupeň znečistenia), je citliový na chemické znečistenie vôd, ako napr. vypúšťanie umelých hnojív cez drenáže.

Spôsob života

Riečne lastúrniky sa živia planktónom a jemnými organickými časticami, ktoré chytajú do žiabier. Za týmto účelom si čerpajú a nechajú pretiecť svojím telom vyše 20 l vody za hodinu. Vzhľadom k veľkému podielu biomasy, vo veľkých riekach sú to až dve tretiny, sa lastúrniky starajú o čistenie svojich domácich vôd. Korýtko riečne (Unio crassus) je dlhoveký lastúrnik, dožíva sa až vyše 20 rokov.

Zaujímavosti

Minimálne 4 roky staré lastúrniky sa rozmnožujú od skorej jari do začiatku leta. Samčekovia vypúšťajú do vody spermie, ktoré samičky nasávajú svojimi žiabrami. Dospelá samička vypustí neskôr zo žiabier do vody okolo 50 000 glochídií (larvy lastúrnikov, ktoré sa v žiabrach samičky vyvinú z vajíčok). S trochou šťastia sa glochídie dostanú do žiabier hostiteľských rýb, kde sa zúbkami pevne zachytia. Po šiestich týždňoch parazitického života v hostiteľských rybách, ako napr. podustva obyčajná, jalec, belica, sa glochídie premenia na mladé korýtka a zahrabú sa do pôdneho sedimentu na dne rieky. V tejto fáze môžu prežívať až niekoľko rokov a preto je dôležité, aby medzery v štrku a piesku neboli upchaté (kolmatáž), pretože pri nedostatku kyslíka sa mladé lastúrniky zadusia.