Životné priestory

Životnou miazgou tejto lužnej krajiny so svojimi typickými biotopmi je Dunaj. Vodný režim a sedimentačný materiál z riečneho prúdu utvára prenášaním substrátu (eróziou a nánosom) základné parametre krajinotvorby.

Podľa vlastností uloženého substrátu a jeho vzdialenosti od rieky sa na čerstvých vrstvách piesku alebo štrku objavuje prvotný rastlinný porast – pre nivy tým začína typický vývojový cyklus. Štádiá týchto cyklov začínajú bylinnou vegetáciou na novovzniknutých pionierskych plochách, pokračujú fázou rastu pasienkových kríkov až po rast prvých stromov lužného lesa a takzvaný mäkký luh.

Vŕby, topole čierne a jelše patria k typickým druhom mäkkého luhu, nachádzajúceho sa blízko Dunaja a jeho ramien, preto je aj niekoľkokrát ročne pod vodou. Druhy, rastúce v tomto skorom štádiu lužného lesa sú preto veľmi dobre prispôsobené záplavám a dokážu sa z následných škôd rýchlo zotaviť.

Ak rieka celú plochu zas neprevráti, môže sa po niekoľkých generáciách stromov na vyzretých pôdach začať dariť aj ďalším druhom. K prvým z nich patrí často topoľ biely, ktorý dobre zakorení a rýchlo zaberie nové stanovištia. Lesy topoľa bieleho tak často tvoria prechod medzi mäkkým a tvrdým luhom. Náročnejšie druhy stromov ako dub, javor, jaseň a lipa tvoria takzvaný tvrdý luh.

V ňom už nedochádza k častým záplavám, avšak rieka a jej prúd má naň stále veľký vplyv. Jeho výskyt do značnej miery závisí od výkyvov spodnej vody, súvisiacich s vysokými a nízkymi stavmi na Dunaji.

V lužných lesoch národného parku sa niekde ešte veľmi často vyskytujú veľmi ohrozené stromy, napr. vŕba biela a topoľ čierny. Svoj biotop tu majú aj mnohé veľmi špecializované živočíchy, ako napr. chrobáky a ich larvy v odumretom dreve stromov a kríkov. Staré lesy majú veľký význam pre vtáctvo.

Lesy národného parku už nemajú žiadne lesohospodárske využitie, realizujú sa iba opatrenia, súvisiace s renaturáciou na malých plochách. Tieto opatrenia umožňujú rýchlu spätnú premenu lesov, dlhodobo formovaných a využívaných človekom na pôvodné biotopy prírodného typu. Jediný drevorubač, ktorý nemá zakázaný vstup, je bobor.

Zvláštnosťou luhov sú horúce lokality stepného charakteru, miesta uprostred nahromadených štrkov s nedostatočným zásobovaním vodou, kde sa preto darí iba veľmi suchomilným rastlinám. K nim patrí hloh, rakytník, rôzne druhy orchideí a kavyľ. Nápadné sú machy a lišajníky, ktoré dobre znášajú nedostatok – vedecky označované aj ako suché machy. Špecifikom je výskyt modlivky, hmyzu ktorý nachádzame v extrémne suchých oblastiach.

Ľudia už pred stáročiami vytvárali ďalšie otvorené plochy pre poľnohospodárske využitie v luhoch, ktoré sa ešte dnes sčasti udržiavajú ako druhovo rozmanité lúky v národnom parku. Na týchto pravidelne zaplavovaných nivných lúkach, bohatých na živiny, vznikli jedinečné rastlinné spoločenstvá. Náhradné útočisko za stratené biotopy po zavedení moderného poľnohospodárstva tu napokon našli vzácne druhy zvierat, ako napr. chrapkáč poľný.

Táto bohatá mozaika rôznych suchozemských biotopov je popretkávaná sieťou početných kanálov a tokov, spojených s Dunajom v závislosti od výšky vodnej hladiny. Pri lužných vodách rozlišujeme medzi vedľajšími ramenami s pretekajúcou vodou a starými mŕtvymi ramenami.

V dôsledku regulácie rieky je sieť vodných tokov na území národného parku iba nedostatočne prepojená s Dunajom. V prirodzenej riečnej krajine začína vývoj rôznych lužných biotopov vždy odznova, keďže po erózii vznikajú nové štrkové či pieskové plochy, ktoré môžu byť znova zabrané.

Okrem vodných regulačných stavieb na vodnom toku (spevnenie brehov kamennými blokmi, oddelenie vedľajších vôd) chráni na severnom brehu hrádza región Marchfeld proti dunajským záplavám. Bola vybudovaná v 70tych rokoch 19. storočia od Viedne až po ústie rieky Moravy.

Na tomto umelo vytvorenom a extrémne suchom priestore nájdeme dnes druhovo mimoriadne pestrú vegetáciu s viac ako 400 druhmi rastlín. Ide najmä o orchidey, ako napr. hmyzovník pavúkovitý, neotinea počerná či vstavač vojenský. Korytnačka močiarna nájde na umelej stavbe podobné podmienky na hniezdenie ako na spomínaných horúcich miestach, ktoré sú pre teplo a sucho výhodnými lokalitami pre kladenie vajec. Ochrannú hrádzu Marchfeldu udržiava a spravuje viadonau.

Na južnom brehu Dunaja je národný park ohraničený zlomom viedenskej panvy, ktorý pokrýva jedinečný svahový les. Starý nárazový breh Dunaja tvorí 30 až 40 m vysoký terénny schod, obrátený na sever, preto tu prevažuje mimoriadne vlhká a čerstvá mikroklíma. To umožňuje rásť aj stromom, ktoré sú pre pomerne teplú a suchú panónsku klímu v nížinných luhoch východného Rakúska dosť netypické.

Na tomto území nájdeme najnižšie položené bukové lesy v Rakúsku. Na svahu tvoria hranicu dunajských povodní, keďže neznášajú záplavy. Charakter tejto krajiny pripomína Viedenský les. Na úpätí je množstvo tôní, ktoré zásobuje voda z prameňov a priesakov vo svahoch. To sú veľmi dobré liahniská obojživelníkov. Vysoká zver sa počas záplav sťahuje radšej do týchto vyššie položených území.