Fauna

Domovom blatniaka tmavého, malej nenápadnej rybky, sú bažinaté vody a sedimentačné zóny. Dlhé roky bol tento druh nezvestný, až v roku 1992 bol v dunajských luhoch jeho výskyt opäť potvrdený.

Bobor je najväčší hlodavec severnej hemisféry. Je dobre prispôsobený životu vo vode: svojou hustou srsťou, plávacími blanami a uzatvárateľnými ušnými otvormi. Vydrží sa potápať pod vodou až 15 minút, a dokonca aj v zime pod ľadom.

Boleň je v Európe jedinou dravou kaprovitou rybou. Kedysi bol boleň veľmi rozšírenou rybou, dnes sa vyskytuje zriedkavejšie.

Diviak lesný žije v lesoch a uprednostňuje vlhké oblasti. Je všežravec. Stavba jeho tela s klinovitou hlavou mu umožňuje rýchle lámanie podrastu. Vyznačuje sa veľmi dobrým sluchom a čuchom, svalnatý rypák mu pomáha pri hľadaní potravy. Je aktívny za súmraku a v noci, cez deň oddychuje v húštine alebo v jamách, ktoré si sám vyhrabal.

Pôvodný divý kapor, predok plemena všetkých chovných kaprov, je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy rýb. V národnom parku sa robia opatrenia na dosiahnutie priaznivého stavu daného druhu.

Kedysi bolo mäso korytnačiek obľúbeným pôstnym jedlom a preto bola často lovená vo veľkom. Dnes je korytnačka močiarna ohrozeným druhom v dôsledku ničenia jej biotopov, ktoré okrem vodného prostredia musia mať na blízku aj suchšie piesčité územia, kam korytnačka znáša a zahrabáva svoje vajíčka.

Fuzáč veľký, zvaný aj fuzáč obrovský, dĺžkou svojho tela - 5 cm patrí medzi najväčšie domáce chrobáky z čeľade fuzáčovitých.

Hadovka je svojím kovovo-modro-jagavým sfarbením veľmi nápadný druh vážky. V národnom parku sa zdržiava zväčša pri prietočných starých ramenách, málokedy vo väčších kŕdľoch.

Haja tmavá, tmavo sfarbený vták veľkosti kane, je viazaný na otvorenú a čiastočne otvorenú krajinu s vodnými plochami a lesom, ako aj priaznivým podnebím. Je to typický vták lužnej krajiny a je charakteristickým druhom dunajských luhov. Je však aj najzriedkavejším rakúskym dravcom.

V časoch korunného princa Rudolfa bol chrapkáč poľný častým obyvateľom lúk dunajských luhov. Dnes patrí tento takmer vyhynutý druh k ornitologickým pokladom národného parku. Život tohto rýchleho bežca v rozsiahlych mokradiach ostáva pre pozorovateľov skrytý. O to viac prekvapí jeho prenikavý „spev“, ktorým sa ozýva v noci.

Jeleň lesný žije v rozľahlých presvetlených lesoch, ale obýva skoro všetky európske biotopy, od nížin až po územie Álp, nížinné riečne luhy až po vysokohorské plošiny. Je to najväčší živočíšny druh žijúci v dunajských luhoch a v práve tomto prostredí narastá do mohutných rozmerov.

Tento druh jesetera je jediným druhom jeseterovitých rýb, ktorý celoročne prežíva v sladkých vodách. V Dunaji je silne ohrozeným druhom.

V súčasnosti je klinovka hadia na celom území Európy kriticky ohrozeným druhom. Aj v národnom parku sa objavuje iba zriedkavo. V rámci LIFE-projektov sa tu preto realizujú špeciálne podporné projekty na záchranu tohto vzácneho vodného druhu hmyzu.

Kolok veľký patrí dočeľade ostriežovitých rýb. Vyskytuje sa iba v Dunaji a niektorých jeho prítokoch.

Korčuliarky sú prvým druhom hmyzu, ktorý sa dá pozorovať na vodnej hladine už skoro na jar.

Kulík riečny je svojím vzhľadom a spôsobom života plne prispôsobený neistým podmienkam oblastí dravých dynamických riek. Je závislý na novo vytvorených štrkovitých a piesčitých plochách, ktoré nie sú porastené takmer žiadnou vegetáciou. Tento druh, ktorý v minulosti bežne hniezdil napr. na brehoch riek Dunaj, Inn, a Dráva, stratil reguláciou týchto riek svoj biotop a skoro vymizol.

Zo stojatých mlák lužnej krajiny sa často ozýva melodické húkanie samčeka kunky červenobruchej "uuh..uuh..uuh.." .Po záplavách sa kunky často vyskytujú v periodických stojatých vodách na podmočených lúkach.

V čase párenia samček vystavuje na obdiv tmavočervené bruško, ostatnú časť roka sú malé strieborné lopatky skôr nenápadné. Ich reprodukcia je viazaná na škľabky veľké.

Májka fialová je veľmi nápadný, pomalý, tlstý chrobák s kovovo-dúhovo-modro sfarbeným telom, ktorý nevie lietať. Má ale veľmi zaujímavý spôsob života. Májka je najjedovatejším chrobákom v lužnej krajine!

Mloky sú obojživelníky, ktoré kedysi ľudia pokladali za drakov. V Národnom praku Donau-Auen sú títo neškodní obyvatelia stojatých zarastených vôd jednými z najkrajších a najzaujímavejších príkladov druhovej pestrosti dunajských luhov.

Tento výrazný vodný ulitník je pomalým a pokojným živočíchom a je ľahko rozpoznateľný podľa veľkosti. Vyskytuje sa v oblasti vyschnutých vodných plôch, kde sa pred vyschnutím chráni viečkom, ktoré má prirastené k nohe a presne zapadá do ústia ulity.

Modlivka zelená je druh z čeľade modlivkovité (Mantidae), radu Mantodea, modlivky. So zdvihnutými prednými nohami striehne a loví hmyz.

Mrena je typickým druhom ryby vo voľne tečúcom úseku Dunaja. Žije v silnejších prúdoch blízko dna rieky.

Orliak morský má rozpätie krídel 2,5 m a je najväčším orlom v Európe. Na svojich obrovských krídlach dravec neúnavne poletuje vo veľkej výške nad zemou. Zimné ročné obdobie orliak prežíva v moravsko-dunajských luhoch, v Seewinkel a v severnej časti Waldviertel.

Pestroň vlkovcový je druh motýľa z čeľade vidlochvostovitých (Papilionidae). Ako napovedá jeho druhové meno, jeho životný cyklus úzko súvisí s rastlinou vlkovec európsky (Aristolochia clematitis), ktorá je jeho jedinou živnou rastlinou. Rastlina obsahuje jedovatú látku, kyselinu aristolochinovú, ktorá sa dostáva do tela húsenice i dospelého motýľa bez toho, aby im škodila.

Európsky rak riečny je naším najväčším prirodzene sa vyskytujúcim druhom raka. Výrazné dve klepetá majú na povrchu granulovitú štruktúru a slúžia nielen na lov a udržanie potravy, ale aj na stavbu úkrytu a na vlastnú obranu.

Roháč veľký je najväčším chrobákom v národnom parku ako aj v celej Európe. U tohto impozantného druhu sa prejavuje výrazný sexuálny dimorfizmus: samce majú mohutne vyvinuté hryzadlá v tvare parohov a sú podstatne väčšie ako samičky, ktorých hryzadlá majú normálny tvar.

Rosnička je žabka svetlozelenej farby, ktorá žije na listoch stromov. Na oboch končatinách má vankúšikové priľnavé terčíky, ktoré jej umožňujú šplhanie za potravou po stromoch a kríkoch. V období párenia sa jedince zdržujú a ozývajú v blízkostí mokradí, vo vode či na rákosí.