Ochrana prírody

Vodstvo

Regulácia Dunaja v 19. storočí a jej neustále úpravy a zmeny výrazne zmenili riečnu krajinu a bránia prirodzenému vývinu lužných ekosystémov. Hlavným cieľom vodohospodárskych opatrení v Národnom parku je od počiatku odstraňovanie vodných stavieb. Ak to nie je možné, uplatní sa realizácia takých tvarov, ktoré majú čo najmenší možný vplyv na dynamiku riečnej morfológie. Cieľom je opätovná aktivizácia krajinotvorných procesov (tvorba naplavenín, erózia, vegetačné rady ...) a dosiahnutie rovnováhy medzi nimi. Táto zásada je určujúca pre všetky prepojenia vôd v blízkosti Dunaja: Ide jednak o snahu o neobmedzený prietok do vedľajších ramien, jednak aj o odstraňovanie priečnych stavieb (traverz) alebo prinajmenšom ich spriepustnenie.

Kľúčovým problémom Národného parku je zahlbovanie dunajského dna. Merania ukazujú, že hladiny vody pri nízkom stave od r. 1985 klesli o pol metra. To má najmä dopad na staré ramená, ktoré sú pri nízkych stavoch Dunaja na jeseň a v zime dlhodobo bez vody. Jemnejšie sú zmeny vo vegetácii, kde potom dochádza najmä k zániku „mäkkého luhu“. To značí, že treba urýchlene konať. V spolupráci s viadonau sa nedávno podarilo zrealizovať opatrenia, ktoré prehlbovanie dna zadržiavajú.

Les

Hodnota lesných plôch v Národnom parku spočíva predovšetkým v ich typickom lužnom charaktere a vysokom potenciáli ich prirodzeného vývinu ovplyvneného vodou bez ľudského pričinenia.

Rôzne štádia veku lesov poskytujú rôznym druhom biotop, potravu aj možnosti k rozmnožovaniu. Štruktúry biotopov, akým sú strom s veľkým priemerom kmeňov, habitátové stromy a odumreté drevo v najrozličnejších podobách môžeme v hospodársky využívaných lesoch mimo Národného parku nájsť iba zriedka. Mnohé ohrozené druhy hmyzu, vtákov a húb však vyhľadávajú práve takéto štruktúry, typické pre neskoršie vývojové fázy.

Nerušený vývin lesov v Národnom parku bez hospodárskych zásahov vracia týmto územiam prírodný charakter, čo zvyšuje ich hodnotu, vyžadujúcu ochranu, a to aj na miestach bez priameho vplyvu vody, kde lesné územia nemajú už typické vlastnosti luhov.

V pláne manažmentu sú formulované podrobne spracované východiská, týkajúceho sa priebežného manažmentu lesa. Pre lesné plochy Národného parku bola stanovená 30 ročné prechodné obdobie (končiace v r. 2028). V rámci tohto obdobia sú povolené reštrukturalizačné opatrenia lesov, umožňujúce obmedzovanie invazívnych neofytov (pajaseň žliazkatý, javor jaseňolistý), resp. zásahy do stavov hybridných topoľov. Bezzásahové lesné plochy sú Dolnorakúskom pláne manažmentu 2009-2018 označené ako „prírodná zóna s ukončenými manažmentovými opatreniami“.

Opatrenia v lese

  • Lesné plochy Národného parku sa pravidelne monitorujú kvôli dokumentácii ich vývoja. Pre celé územie Národného parku existuje súbor digitálnych máp lesných štruktúr aj celoplošné dáta o zisťovaní stavu lesa (taxácia).

  • Do lesov s domácimi druhmi stromov sa už nezasahuje.

  • Lesy, ktoré druhovou skladbou a štruktúrou nezodpovedajú pôvodnému obrazu lesa, sú sčasti predmetom zásahov, napr. lesy s podielom >70% hybridných topoľov v oblasti Mannswörth.

  • K obohateniu lesných plôch mŕtvym drevom sa zoťaté alebo odumreté drevo ponecháva sčasti v lese.

  • Odstraňujú sa všetky ochranné ploty voľne žijúcej zveri.

  • Nepoužívané lesné cesty sa rušia, resp. odstraňujú.

  • Je možné uskutočňovať cielené zásahy s cieľom vytlačenia zavlečených „invazívnych“ drevín so sklonom s rozmnožovaniu (Es können gezielte Eingriffe erfolgen, um eingeschleppte und stark zur Selbstausbreitung neigende „invasive“ Gehölze (agát biely, pajaseň žliazkatý, javor jaseňolistý, jaseň červený). Preferovanou metódou je prstencovanie, pri ktorom sa prstencovito odstraňujú pásy kôry. Takto upravené domy pomaly odumierajú a nemajú taký sklon vyháňať nové konáre.

  • Stromy predstavujúce hrozbu: Napriek uvedenému zákazu zásahov do domácich druhov stromov platí v súlade s platným právnym stavom (§§ 1319 a 1319a ABGB) povinnosť zabezpečenia ciest a súvisiaceho ručenia, vyžadujúca zásahy k zabezpečeniu bezpečnosti návštevníkov Národných parkov a zariadení. Súvisiace opatrenia majú byť vykonávané s maximálnou možnou citlivosťou.

Otvorená a kultúrna krajina

Niektoré biotopy, ktoré sa historicky vyvinuli a majú vysokú prírodnú hodnotu, sú aj v Národnom parku predmetom ochrany a ochranných opatrení. Obohacujú pestrosť krajiny a sú zárukou druhovej rozmanitosti bez významného negatívneho vplyvu na perspektívu prirodzeného vývinu celého územia. K udržaniu týchto biotopov v otvorenej krajine (napr. lúk, horúcich lokalít) sú prípustné aj zásahy, ktorých forma je upravená v pláne manažmentu chráneného územia.

Lúky

Na základe zmapovaných horúcich lokalít a lúk sa vzácne typy lúk naďalej obhospodarujú a udržiavajú z dôvodu ochrany druhov aj ako charakteristický prvok krajiny. Tieto lokality sa nachádzajú v prírodnej zóne s manažmentom, umožňujúcim údržbové zásahy z dôvodu ochrany prírody.

Najdôležitejším predpokladom k udržaniu kvality lúk je pravidelné kosenie s odvozom koseného materiálu. Ošetrovanie lúk hnojivom a pesticídmi je v Národnom parku zakázané. Prevažná väčšina plôch sa kosí dvakrát ročne. Lúky kosia zväčša farmári z regiónu. Zadávanie prác sa uskutočňuje prostredníctvom obidvoch lesníckych správ Národného parku.

Pri údržbe lúk sa dbá osobitne na kvitnutie osobitne chránených druhov, ako napr. kosatca sibírskeho a starčeka zlatého. Na veľkých lúkach záplavových oblastí sa realizuje ochrana veľmi neskoro hniezdiaceho a preto silne ohrozeného chrapkáča poľného cez osobitný koncept obhospodarovania.

Horúce lokality

Horúce lokality podliehajú prirodzenej sukcesii. Kvôli nedostatočnej hydrologickej dynamike však nevznikajú nové otvorené plochy, z ktorých by sa mohli vyvinúť spomínané horúce lokality, sú najmä skoré vývojové štádiá sukcesie týchto lokalít dnes už veľmi vzácne.

Kvôli udržaniu týchto extrémne suchých a druhovo rozmanitých otvorených biotopov ako špecifickej črty Lobau, je treba pravidelne odstraňovať vyskytujúce sa dreviny. Pritom pomáhajú sčasti aj dobrovoľníci.

Protipovodňové hrádze

Hlavným cieľom protipovodňových hrádzí je ochrana pred záplavami. Opatrenia údržby su v tomto prípade úlohou viadonau (kedysi Wasserstraßendirektion – Riaditeľstvo vodných ciest - Wien).

Na plochách hrádzí sa vplyvom slnka a sucha pri navršovaní nánosov vytvorila hodnotná vegetácia, ktorú treba udržiavať vhodným manažmentom kosby aj ako biotop pre špecifický živočíšny svet.

Spracovali sme špeciálny plán kosenia, ktorý zohľadňuje aj lokálne požiadavky osobitných lokalít a chránené statky (najmä korytnačku močiarnu a orchidey). Pre celý úsek protipovodňovej hrádze teda máme kompletnú koncepciu údržby.

Regulácia zveri

Poľovný manažment a ochrana voľne žijúcej zveri boli v Národnom parku úplne zrušené. Odstrely sa uskutočňujú iba v rámci regulácie voľne žijúcej zveri, ktorú realizujú jednotliví vlastníci pozemkov, v prvom rade Lesný a poľnohospodársky závod mesta Viedeň (Forst- und Landwirtschaftsbetrieb der Stadt Wien) ako aj prevádzka Spolkových lesov v rámci Národného parku (Nationalparkbetrieb ÖBf AG). Regulácii však podliehajú výlučne kopytníky, teda diviak, srna, jeleň a zavlečené druhy ako muflón lesný a daniel. Regulácia zveri sa uplatňuje v súlade s ustanoveniami plánu manažmentu. Cieľom je minimalizácia ľudských zásahov, vytvorili sa aj rozsiahle územia bez rušenia zveri.

Pre manažment kopytníkov bol v rakúskych národných parkoch skoncipovaný model, určujúci strategické ciele a hlavné mantinely pre reguláciu stavu voľne žijúcej zveri na veľkých chránených územiach. Súčasťou týchto materiálov je napríklad rovnosť všetkých druhov voľne žijúcej zveri aj ich rovnaká hodnota (bez ohľadu na to, či je poľovnou zverou alebo nie), prirodzený výber, resp. selekcia, blížiaca sa prirodzenému výberu aj voľný pohyb zveri.

Nadradeným cieľom na väčšine území Národného parku je podľa možností zachovanie prirodzeného vývinu a nerušených prírodných procesov bez zásahu človeka. Z toho vyplýva v zásade zrieknutie sa poľovného využitia územia. V dôsledku výrazných ľudských zásahov a zmien v okolitom prostredí Národného parku sú prirodzené životné podmienky voľne žijúcej zveri výrazne obmedzené. Jedinými prirodzenými regulačnými mechanizmami v Národnom parku Donau-Auen sú záplavy a choroby.

Aby sa zabránilo škodám, spôsobeným voľne žijúcou zverou v okolitom území Národného parku aj šíreniu prasacieho moru, uplatňujeme reguláciu stavov diviaka. V prípade vysokých počtov jeleňa lesného je omladzovanie lesa ohrozené, jeho stavy sa preto regulujú. Vo Viedni to platí aj pre srnku. Zavlečené druhy ako muflón či daniel sú odoberané zo zásadných dôvodov.

Regulácia voľne žijúcej zveri v Národnom parku sa uplatňuje v súlade s ustanoveniami plánu manažmentu bez lovu trofejí. Zásahy človeka sa obmedzujú na nevyhnutné minimum a vykonávajú sa s čo najnižšou mierou rušenia, vytvorené boli aj zóny so zákazom rušenia zveri. Nevyhnutné zásahy v rámci regulácie zveri dokumentujeme a pravidelne vyhodnocujeme. V prípade poľovania na území Národného parku došlo už zväčša k prechodu na používanie bezolovnatej munície.

Územné plánovanie ekológie voľne žijúcej zveri

Národný park Donau-Auen predstavuje ústrednú časť Transeurópskeho prírodného koridoru Alpy-Karpaty, umožňujúceho biogenetickú výmenu medzi týmito veľkými územiami. Východne a juhovýchodne od Národného parku sú však zvyšné migračné trasy pre veľkú zver ohrozené cestami, rozvojom priemyslu, sídiel a ohradenými zvernicami. V súčinnosti s partnermi – Spolkovými lesmi aj univerzitou BOKU Wien však vyvíjame značné úsilie v regióne aj smerom k úradom územného plánovania s cieľom uvedomenia si tohto problému.

Ochrana druhov

Druhová rozmanitosť a ohrozené druhy sú v Národnom parku Donau-Auen zabezpečené predovšetkým ochranou a rozvojom biotopov aj typických dynamických procesov lužných oblastí. Veľkoplošné zabezpečenie životných priestorov udržaním a voľným pôsobením rámcových ekologických podmienok je jedným zo zásadných znakov modernej myšlienky národného parku. Pri osobitne vzácnych druhoch zvierat a rastlín, hodných ochrany, za ktoré vo vysokej miere zodpovedá Národný park sú však naplánované osobitné ochranné opatrenia za predpokladov stanovených plánom manažmentu.

Projekty ochrany druhov vždy súvisia so špeciálnym monitorovaním a pozostávajú z kombinácie aplikovaného výskumu a ochranných opatrení.

Korytnačka močiarna

Posledná intaktná populácia korytnačky močiarnej ako posledného domáceho druhu korytnačky v Rakúsku dostáva v spolupráci so zoologickou záhradou v Schönbrunne osobitnú podporu. Úspešný projekt na území Národného parku sa týka ochrany hniezdísk, výskumu a práce s verejnosťou. Na zámockom ostrove, v exteriéri Centra národného parku schlossORTH môžu návštevníci korytnačky naživo sledovať.

Vtáky hniezdiace v štrku

Hniezdiče v štrku, akými sú kulík riečny a kalužiačik malý sú významnými indikačnými druhmi ekologickej kvality brehov tečúcich vôd. Na území Národného parku Donau-Auen nachádzajú tieto špecializované vtáky vhodné hniezdiská aj potravu. Z tohto dôvodu prebieha ich priebežné monitorovanie v spolupráci s viadonau a BirdLife Rakúsko.

Orliak morský

V priebehu posledných 20 rokov sa orliak morský dokázal v Národnom parku s niekoľkými pármi opäť celoročne udržať, jeho úspešné hniezdenia sledujeme každoročne. Podporné opatrenia sa sústreďujú na upokojenie území v okolí hniezd, predovšetkým počas hniezdneho obdobia počas neskorej zimy. Ďalším ťažiskom ochrany sú mladé jedince vtáka a získavanie ďalších poznatkov o rozsahu obývaných území týmto druhom. Využívanie územia skúmame upevňovaním vysielačiek, cieľom je splnenie požiadaviek zvierat a spoznávanie neprirodzenej príčiny úhynu a jeho zamedzenie v budúcnosti.

Blatniak tmavý

Blatniak tmavý, typický obyvateľ stojacich vôd s bahnitým dnom bol v Rakúsku považovaný za vyhynutého, kým ho začiatkom 90-tych rokov neobjavili v dunajských luhoch ako zvyškovú populáciu. Najdôležitejším ochranným opatrením bola revitalizácia potoku Fadenbach. Ešte ďalšie chovy blatniakov boli vypustené do vhodných vodstiev. V spolupráci so ZOO Schönbrunn priebežne realizujeme udržiavací a prezentačný chov tohto druhu.

Chrapkáč poľný

Chrapkáč poľný bol kedysi veľmi rozšíreným vtáčím druhom dunajských luhov. Od 60-tych rokov 20. storočia však začali jeho počty drasticky klesať. Najdôležitejšie opatrenie k ochrane tohto plachého vtáka je neskorší termín kosenia a etapovitá kosba záplavových lúk k úspešnému zahniezdeniu. Potenciálne hniezdne plochy sa na území Národného parku pravidelne kontrolujú kvôli včasnému prijatiu potrebných ochranných opatrení.

Chrobáky v mŕtvom dreve a jeho ďalší obyvatelia

Biodiverzita v mŕtvom dreve, poskytujúcom životný priestor pre nespočetné organizmy, je naozaj neuveriteľná. Pre mnohé zvieratá ako vtáky, netopiere a hmyz všetkého druhú sú štruktúry odumretého dreva kľúčové, pretože v ňom prežívajú časť až väčšinu svojho života. V Národnom parku Donau-Auen ponechávame štruktúry odumretého dreva úmyselne ladom, aby bol tento hodnotný biotop dostupný pre mnohé organizmy, ktoré sú od nich závislé. Pre zvlášť ohrozené druhy ako fuzáča alpského, plocháča červeného alebo fuzáča veľkého robíme cielené mapovanie. Takto získané poznatky potom využívame v manažmente.

Myrikovka nemecká & pálka najmenšia

Obidve rastliny sú pionierske druhy, pred reguláciou Dunaja boli typickými rastlinami dunajských luhov. Na extrémnych lokalitách, kde musia odolávať suchu aj záplavám, sa dokážu presadiť aj voči konkurentom. Strata biotopov aj zánik štruktúrotvorných procesov mali za následok decimovanie obidvoch druhov.

V súčasnosti sú v Rakúsku akútne ohrozené a na území Národného parku vyhynuté. Opatrenia vodných stavieb a renaturačné projekty viedli v ostatných rokoch k zlepšeniu kvality biotopov týchto rastlín. Už niekoľko rokov sa snažíme o pestovanie uvedených druhov a ich začlenenie do svojho prirodzeného prostredia vo vhodných lokalitách.

Ďalšie druhy, dotované osobitnými monitorovacími a podpornými programami

Okrem spomínaných zástupcov existuje ešte veľa ďalších vzácnych druhov, požívajúcich v Národnom parku Donau-Auen podporu prostredníctvom špeciálnych programov podpory a výskumu. K nim patria rastliny ako topoľ čierny, jaseň štíhly, vinič hroznorodý lesný, rezavka aloovitá a viaceré druhy orchideí. Spomedzi zvierat kladieme dôraz na ochranu rôznych druhov netopierov, sysľa pasienkového, bobra, orla kráľovského, rybárika riečneho, užovku fŕkanú, jesetera malého, mloka dunajského a žiabronôžky.

Výskum

Pri všetkých projektoch ochrany prírody ide prirodzene aj o vedu v širokom spektre odborných disciplín a vo všetkých jej formách. Spoločnosť Národný park vyvíja snahu o vybudovanie výskumných štruktúr a zakotvenie výskumu v Národnom parku vrátane kľúčových otázok a tém do ťažísk výskumu spolupracujúcich univerzít a výskumných ústavov. Na všetkých univerzitných úrovniach ponúkame špecifickú podporu, zameranú nielen na jednotlivé projekty, ale najmä na ďalší rozvoj kooperácie.

Podpora výskumu na území Národného parku sa uskutočňuje priebežným kontaktom s národnými a medzinárodnými výskumnými zariadeniami, odbornými exkurziami a podporou špeciálnych didaktických podujatí k otázkam ekológie luhov, budovaním databáz a malého laboratória, podporou tvorby diplomových prác aj programom praxe, ako aj praktickou pomocou na úradných miestach a terénnymi prácami.