Flóra

Čerstvá vňať blyskáča jarného, tejto skoro na jar kvitnúcej byliny, oddávna ľuďom slúžila ako zdroj vitamínu C. Odtiaľ je odvodený aj jeho nemecký názov Scharbockskraut (= skorbutová bylina, Scharbock =skorbut).

Brest hrabolistý vyrastá do výšky až 35 m. Je to bohato rozkonárený strom s pravidelnou zaoblenou korunou.

Do rodu Utricularia sú zaradené mäsožravé rastliny, ktoré si potrebné dusíkaté látky zčasti získavajú zo svojich obetí, ako sú napr. malé vodné živočíchy. Bublinatka obyčajná sa vyskytuje v starých dunajských ramenách v Lobau.

Cesnak medvedí vytvára v lužných lesoch rozsiahle porasty, ktoré tu na jar pokrývajú obrovské súvislé plochy. Ešte pred kvitnutím sa zberajú listy tohoto blízkeho príbuzného cesnaku, z ktorých sa varia polievky, špenát, šaláty.

Divý vinič je veľmi zriedkavo sa vyskytujúci predok viniča hroznorodého a v rámci Rakúska sa vyskytuje iba na území národného parku.

Drieň obyčajný je opadavý a teplomilný ker, rozšírený v strednej a južnej Európe. V národnom parku sa vyskytuje na vyššie položených suchých stanovištiach.

Hmyzovník pavúkovitý je úplne odlišný od ostatných druhov vstavačovitých rastlín. Na pysku má totiž zreteľné znamienko v tvare písmena „H“ modrastej až hnedofialovej farby, čím sa zreteľne odlišuje aj od ostatných druhov rodu Ophrys.

Hmyzovník včelovitý je samoopelivý druh, niekedy sa môže opeliť aj peľom z inej rastliny. Uprednostňuje lúky chudobné na živiny, presvetlené húštiny a stepné lúky.

Horčiak obojživelný je veľmi prispôsobivá rastlina, ktorá je schopná zmeniť svoj spôsob života podľa kolísania hladiny vody.

Chmeľ obyčajný je stará kultúrna rastlina, ktorej plody sa využívajú na výrobu piva. Táto liana sa ovíja so svojou drsne chlpatou stonkou po iných rastlinách do výšky. Mladé výhonky sa dajú konzumovať surové, alebo sa upravia ako špargľová lahôdka.

Imelo biele je stálozelený poloparazitický ker, ktorý rastie na vetvách listnatých stromov, z ktorých drevných častí čerpá vodu s rozpustenými minerálnymi látkami.

Jesienka obyčajná patrí v Národnom parku Donau-Auen medzi najjedovatejšie rastliny. Jej veľké svetlofialové kvety, ktoré trochu pripomínajú jarný druh krokus, sú naši lúčni poslovia jesene.

Ježohlav vzpriamený získal svoje meno vďaka pichľavým plodom nažkám zoskupeným do guľovitých útvarov. Je blízkym príbuzným mohutnejšej rastliny pálky, v blízkosti ktorej sa v močarinách často aj vyskytuje.

Jedovatá rastlina konvalinka voňavá sa často vyskytuje v jednom poraste spolu s cesnakom medvedím. Preto treba pri zbere listov cesnaka medvedieho dbať na to, aby sa listy konvalinky nedostali do spoločnej zmesi.

Krivec žltý je tiež jedným z prvých jarných poslov v Národnom parku Donau-Auen. Rastie skôr v tvrdých v hustých lužných lesoch, pretože neznáša podmočené pôdy.

Leknica žltá je charakteristickým druhom v mokradiach s trstinovými spoločenstvami. Na vodnej hladine zanesených starých ramien vytvára svojimi plávajúcimi listami rozsiahle zelené porasty.

Mliečnik chvojkový veľmi dobre znáša suché a teplé stanovištia. V Národnom parku Donau-Auen sa dá pozorovať pozdĺž marchfeldskej protipovodňovej hrádze, ktorá sa stala dôležitým útočiskom lúčnej flóry a fauny nížiny Marchfeld.

V strednej Európe je plamienok plotný jeden z malopočetných druhov lianovitých rastlín. Vďaka intenzívnemu rastu je táto liana schopná v relatívne krátkom čase obrásť okolité stormy a kry, ktoré neskôr môžu pre nedostatok svetla aj odumrieť.

Pŕhľava dvojdomá tvorí v lužných lesoch Národného parku častý, až 2 m vysoký podrast. Táto nepreniknuteľná húština spolu s rojmi komárov zaručuje, že väčšina návštevníkov neopustí vychodenú turistickú trasu, čím sa nenaruší intimita jednotlivých rozsiahlych území Národného parku.

Rakytník rešetliakový je opadavý, objemný, tŕnistý a rozvetvený ker, ktorý sa prirodzene vyskytuje na viacerých územiach Európy a Ázie.

Rezavka aloovitá vďačí za svoj nemecký názov ružici tuhých listov, ktoré pripomínajú račie klepetá. Pred výstavbou protipovodňovej hrádze na ochranu nížiny Marchfeld pred dunajskými záplavami, bola rezavka veľmi rozšírená vo vzdialených starých dunajských ramenách, v močarinách Marchfeldskej nížiny.

Rožkatec ponorený je voľne plávajúca vodná rastlina s ponorenou stonkou, ktorá sa často vyskytuje v starých riečnych ramenách.

Scila dvojlistá sa nazýva aj rastlinou riečnych údolí. Rastie totiž v nížinách, v údoliach potokov a stredných tokov riek. V Národnom parku Donau-Auen patrí spolu so snežienkou k prvým poslom jari.

Slivka trnková, tiež zvaná trnka, je bežne rozšírená, opadavá, riedko rozvetvená a tŕňovitá krovina strednej veľkosti. Rozmnožuje sa koreňmi a koreňovými i kmeňovými výhonkami a často vytvára ťažko preniknuteľné húštiny, ktoré sú obľúbenými vtáčími úkrytmi.

Snežienka jarná je najznámejším poslom jari v Národnom parku. Tento druh sa vyhýba zaplavovaným oblastiam. V tvrdých lužných lesoch vytvára snežienka na začiatku vegetačnej sezóny spolu s krivcom žltým a modrou scilou dvojlistou ich jarný aspekt.

Svíb krvavý je opadavý, husto rozvetvený ker, ktorý sa dá v prírode dobre rozpoznať aj v zime na základe výskytu červenej kôry na jeho jednoročných konárikoch.

Šípovka vodná je mnohotvárna vodná rastlina, ktorá je výborne prispôsobená na život v lužných oblastiach s veľkými výkyvmi hladiny vody.

Topoľ čierny je rýchlorastúci mohutný strom rastúci na štrkovitom pobreží riek a v mäkkých lužných lesoch. Koruna topoľa je široká a rozložitá, so silnými vetvami, pôsobiaca nepravidelným dojmom.