/assets/header-bilder/Nationalpark-Donau-Auen-9268-71-Historisches-Josephinische-LandesaufnahmeB_w.jpg

Cesta do národného parku

Až do 19. storočia bol Dunaj živelnou riekou. Potom človek rozsiahlymi drastickými reguláciami zmenil jeho prirodzený tok a vplyv na okolitú pririečnu krajinu, v snahe odvrátiť hrozby záplav a zlepšiť podmienky pre lodnú dopravu. Mnohé vedľajšie ramená boli odrezané od toku a dunajská voda v nich odvtedy prúdila iba v čase záplav. Marchfeldská hrádza odrezala ďalšie časti lužnej krajiny od vplyvu Dunaja. Ďalšie masívne zásahy nasledovali pri intenzívnom využívaní lužných lesov lesným hospodárstvom. V 50-tych rokoch začína výstavba sústavy vodných priehrad na rakúskom úseku Dunaja, ktorá ovplyvnila ekológiu celého riečneho systému. Posledný nezregulovaný úsek Dunaja ostal pri Wachau, východne od Viedne.


Weitere massive Eingriffe folgten durch die intensive forstwirtschaftliche Nutzung in weiten Teilen der Auwälder. In den 1950er Jahren begann der Ausbau einer nahezu lückenlosen Kette von Flusskraftwerken im österreichischen Teil der Donau. Dies wirkte sich auf die Ökologie des gesamten Flusssystems aus. Ein letzter verbleibender freier Fließabschnitt bestand neben der Wachau noch an der Donau östlich von Wien.

Prvé úvahy a ustanovenia súvisiace s ochranou:

Od roku 1973 sa datujú prvé plány ohľadom založenia Národného parku Donau-March-Thaya-Auen (NP dunajsko-moravsko-dyjské luhy)

1978 – vyhlásenie územia Lobau za chránenú prírodnú oblasť

1982 vyhlásenie Dunajsko-moravsko-dyjských luhov v Dolnom Rakúsku za chránenú krajinnú oblasť

1983 – zaradenie územia Dunajsko-moravsko-dyjských luhov a Untere Lobau medzi mokrade medzinárodného významu (podľa Ramsarskej konvencie)

1984- plánovaná výstavba priehrady pri Hainburgu ohrozuje tento posledný dlhší úsek voľne tečúceho Dunaja a okolitú lužnú krajinu. Výzvy všetkých ochranárskych organizácií spustili protesty po celej krajine. Pred zahájením stavebných prác prevádzkovateľom projektu tisíce ľudí rôzneho veku a povolania na protest obsadilo časť lužných lesov pri Stopfenreuthe ("Hainburger Aubesetzung"). Po viacerých neúspešných policajných zásahoch proti demonštrantom v decembri 1984, nariadila spolková vláda dočasné zastavenie projektu, tzv. prestávku na premýšľanie.

Začalo skúmanie skutkového stavu z vedeckého hľadiska, pričom sa prišlo k prekvapujúcim uzáverom: od čias začatia plánovania priehrady rapídne stúpol počet druhov rýb v danom úseku Dunaja. Najdôležitejším výsledkom bolo zistenie, že dunajské luhy ležiacich východne od Viedne majú kritériá národného parku. Priznala sa aj tá skutočnosť, že dva projekty, ako je vodná priehrada a národný park sú nezlučiteľné.

V roku 1989/90 nasledovala akcia WWF organizácie zameraná na odkúpenie 411 ha územia lužných lesov, tzv. Regelsbrunner Au, od štátu pomocou financií získaných z dobrovoľnej zbierky občanov. V roku 1990 sa pripravila dohoda medzi Rakúskou republikou a spolkovými krajinami Dolnorakúsko a Viedeň o vyhlásení národného parku. V rokoch 1991 až 1995 prebiehalo plánovanie národného parku spoločnosťou Betriebsgesellschaft Marchfeldkanal. Dňa 27.10. 1996 došlo k podpísaniu štátnej Zmluvy o založení a údržbe Národného parku Donau-Auen podľa článku 15a B-VG medzi Rakúskou republikou a spolkovými krajinami Dolnorakúsko a Viedeň ministrom životného prostredia Martinom Bartensteinom, starostom Viedne Michaelom Häuplom a dolnorakúskym hajtmanom Erwinom Pröllom. Touto zmluvou bol národný park oficiálne založený.