Cesta do národného parku

Prvé úvahy a ustanovenia súvisiace s ochranou:

Od roku 1973 sa datujú prvé plány ohľadom založenia Národného parku Donau-March-Thaya-Auen (NP dunajsko-moravsko-dyjské luhy)

1978 – vyhlásenie územia Lobau za chránenú prírodnú oblasť

1982 vyhlásenie Dunajsko-moravsko-dyjských luhov v Dolnom Rakúsku za chránenú krajinnú oblasť

1983 – zaradenie územia Dunajsko-moravsko-dyjských luhov a Untere Lobau medzi mokrade medzinárodného významu (podľa Ramsarskej konvencie)

1984- plánovaná výstavba priehrady pri Hainburgu ohrozuje tento posledný dlhší úsek voľne tečúceho Dunaja a okolitú lužnú krajinu. Výzvy všetkých ochranárskych organizácií spustili protesty po celej krajine. Pred zahájením stavebných prác prevádzkovateľom projektu tisíce ľudí rôzneho veku a povolania na protest obsadilo časť lužných lesov pri Stopfenreuthe ("Hainburger Aubesetzung"). Po viacerých neúspešných policajných zásahoch proti demonštrantom v decembri 1984, nariadila spolková vláda dočasné zastavenie projektu, tzv. prestávku na premýšľanie.

Začalo skúmanie skutkového stavu z vedeckého hľadiska, pričom sa prišlo k prekvapujúcim uzáverom: od čias začatia plánovania priehrady rapídne stúpol počet druhov rýb v danom úseku Dunaja. Najdôležitejším výsledkom bolo zistenie, že dunajské luhy ležiacich východne od Viedne majú kritériá národného parku. Priznala sa aj tá skutočnosť, že dva projekty, ako je vodná priehrada a národný park sú nezlučiteľné.

V roku 1989/90 nasledovala akcia WWF organizácie zameraná na odkúpenie 411 ha územia lužných lesov, tzv. Regelsbrunner Au, od štátu pomocou financií získaných z dobrovoľnej zbierky občanov. V roku 1990 sa pripravila dohoda medzi Rakúskou republikou a spolkovými krajinami Dolnorakúsko a Viedeň o vyhlásení národného parku. V rokoch 1991 až 1995 prebiehalo plánovanie národného parku spoločnosťou Betriebsgesellschaft Marchfeldkanal. Dňa 27.10. 1996 došlo k podpísaniu štátnej Zmluvy o založení a údržbe Národného parku Donau-Auen podľa článku 15a B-VG medzi Rakúskou republikou a spolkovými krajinami Dolnorakúsko a Viedeň ministrom životného prostredia Martinom Bartensteinom, starostom Viedne Michaelom Häuplom a dolnorakúskym hajtmanom Erwinom Pröllom. Touto zmluvou bol národný park oficiálne založený.

Čo sa neustále deje v našich lesoch a na lúkach? Lesné hospodárstvo je už dlhodobo pozastavené, štrukturálna diverzita a druhové zloženie lužných lesov, ako aj podiel mŕtveho dreva ukazujú vývoj späť k divočine. Z toho profitujú mnohé vzácne druhy chrobákov, ďatľov, sov a netopierov, ktoré osídľujú starnúce stromy, ako aj viac ako 1 000 druhov húb. Niektoré aluviálne lúky, ktoré obohacujú krajinu a biodiverzitu v Národnom parku, sa naďalej obhospodarujú šetrne, zatiaľ čo tzv."horúce lúky" - jedinečné suché trávnaté lokality stepného charakteru - sa aktívne udržiavajú, aby sa zachovali.

Na území boli vytvorené pokojné oblasti, ktoré mnohé citlivé druhy prijímajú ako biotop - napríklad orliak morský, ktorý v Rakúsku už dlho nehniezdil. V súčasnosti je Národný park ohniskom domácej populácie, v ktorej hniezdi až šesť párov tohto majestátneho dravca. Podporované sú najmä niektoré vzácne a charakteristické živočíšne druhy tejto pririečnej krajiny, ako napríklad európska korytnačka močiarna. Tvorí tu poslednú reprodukčnú autochtónnu populáciu v Rakúsku. V dunajských lužných lesoch východne od Viedne sa dodnes vyskytujú aj mnohé botanické špeciality, ako napríklad topoľ čierny, rezavka aloovitá,a vinič divý.

Veľké úspechy sa dosiahli v oblasti ekologického riečneho inžinierstva v spolupráci s firmou viadonau. Staré ramená, ktoré boli reguláciou odrezané, boli znovu napojené na Dunaj a spevnené úseky brehov boli upravené do prírodnej podoby. Tým sa charakter dynamickej lužnej krajiny nielen zachováva, ale sa aj zlepšuje. Povodne čoraz viac prenikajú do oblasti a neustále ju pretvárajú. Vytvárajú sa tak biotopy, ktoré sú prospešné pre veľké množstvo ohrozených druhov, ako sú široké, nezalesnené štrkové plochy a strmé brehové zlomy.

Po prvom projekte prepojenia vodnej siete v Haslau-Regelsbrunn, ktorý inicioval WWF a plán Národného parku, nasledovali ďalšie v Orth an der Donau a Schönau. Na druhom brehu oproti Hainburgu bolo odstránených takmer 3 km násypov - krátko nato Dunaj tieto plochy zrekultivoval a vytvoril štrukturálne bohatý, prirodzený breh. Tieto inovatívne projekty rýchlo vzbudili záujem v celej Európe. Následne boli zrekultivované ďalšie brehy v národnom parku a rameno Hainburger Johlerarm bolo znovu napojené na rieku. Ďalší projekt umožnil renaturáciu ramena Spittelauer Arm v oblasti Stopfenreuther Au, ktoré je teraz sprietočnené po veľkú časť roka. Ďalšie projekty sa už plánujú.

Medzinárodná spolupráca a výmena skúseností s partnerskými chránenými oblasťami je základným cieľom práce národných parkov. Sieť DANUBEPARKS, ktorá vznikla z iniciatívy Národného parku Donau-Auen, zahŕňa chránené územia od Bavorska po deltu Dunaja a nepretržite realizuje spoločné projekty v oblasti ochrany prírody a druhov, ako aj ekoturistiky. Alpsko-karpatský riečny koridor ako úspešne realizovaný projekt v regióne Centrope Viedeň-Bratislava umožnil ekologické zlepšenia na viacerých prítokoch Dunaja, ako sú Fischa, Schwechat a ďalšie rieky na susednom Slovensku, za intenzívneho zapojenia miestneho obyvateľstva.

Odhaduje sa, že Národný park Donau-Auen ako atraktívnu rekreačnú oblasť navštívia ročne približne 2 milióny ľudí. Mnohí z nich sem chodia na prechádzky, pešiu turistiku a cykloturistiku. Veľký záujem je však aj o environmentálnu výchovu. Centrum národného parku Schloss Orth vrátane zážitkového areálu Schlossinsel je miestom prvého kontaktu pre návštevníkov, informačným centrom a výletným cieľom.

Exkurzie so sprievodcom (rangerom národného parku) sú tiež obľúbené u malých aj veľkých hostí. Výlety loďou na kanoe alebo gumovom člne, rodinné oslavy, workshopy a niekoľkodňové tábory pre školské triedy a rodiny ponúkajú ďalšie zaujímavé možnosti objavovania prírodných pokladov v Národnom parku Donau-Auen.

Od založenia národného parku v roku 1996 sa toto chránené územie zachováva a ekologicky zveľaďuje v úzkej spolupráci s mnohými organizáciami, inštitúciami a regionálnymi partnermi. Úspechy dosiahnuté pre túto vzácnu, jedinečnú prírodnú oblasť, jej faunu a flóru sú pre nás podnetom, aby sme pokračovali na našej spoločnej ceste a v súlade s naším mottom "Voľná rieka. Divý les.", budeme aj naďalej rozvíjať Národný park Donau-Auen (Dunajské luhy).