Mlok dunajský

Triturus dobrogicus

Mloky sú obojživelníky, ktoré kedysi ľudia pokladali za drakov. V Národnom praku Donau-Auen sú títo neškodní obyvatelia stojatých zarastených vôd jednými z najkrajších a najzaujímavejších príkladov druhovej pestrosti dunajských luhov.

Charakteristické znaky
Koža mloka dunajského je na chrbte hnedočierna, často pokrytá tmavými fľakmi. Boky sú belavo škvrnité, brucho býva oranžovo červené s tmavými fľakmi. Ústna dutina je tmavá tak, ako aj u ostatných mlokov.

Telo mloka dosahuje dĺžku až 130 mm. Počas vodného života majú samce na chrbte zubatý hrebeň, ktorý je od chvostového lemu oddelený hlbokým hranatým zárezom. Samce majú po bokoch chvosta výrazný perleťový lesklý pruh. Samičky nemajú chrbtový lem. Končatiny sú krátke, po priložení k telu sa prstami nedotýkajú.

Dĺžka predných končatín zodpovedá u samcov 38-52 %, u samíc 34-45 % vzdialenosti medzi prednými a zadnými končatinami.

Rozšírenie
V dunajských luhoch východného Rakúska až po Čierne more. V Rakúsku sa vyskytuje najmä v Národnom parku Donau-Auen.

Ohrozenia a ochrana
Likvidáciou malých stojatých vodných plôch a ich vlhkých brehov, ktoré mlokovi slúžia ako biotopy, sa stal ohrozeným druhom. Jeho terajší výskyt je ojedinelý, čím je sťažená aj vzájomná genetická výmena jedincov a v prípade lokálneho úhynu opätovné osídlenie.

Spôsob života
Väčšiu časť roka prežíva mlok vo vode alebo v jej blízkosti. Koncom jesene vychádza z vody a hľadá si v jej blízkosti skrýšu na prezimovanie, napr. pod drevom, v norách malých zvierat, v štrbinách zeme. Pri pozorovaní mlokov v malých jazierkach sú zaujímavé ich milostné hry počas párenia.

Zvláštnosti
V národnom parku má trpezlivý návštevník šancu spozorovať mloka dunajského. Ten sa na danom území pravidelne vyskytuje v plytkých stojatých vodách s bujnou vodnou vegetáciou, kde uprednostňuje najmä slnečné zákutia. Ten, kto má záujem mloky pozorovať zblízka, mal by sa neskoro na jar posadiť k plytkej močarine a sledovať jej brehy. Už po pár minutách určite spozoruje viaceré jedince, ktoré budú postupne vyliezať z úkrytov a plávať vo vode alebo oddychovať na vodných rastlinách. Pri troche šťastia medzi nimi objaví aj nenápadného mloka dunajského. Na jar sa samce často túlajú podvodnou džungľou a hľadajú samice na párenie. Na to, aby si získali ich pozornosť a náklonnosť, rozptyľujú okolo nich svojím širokým chvostom vonné látky.

Rozlíšiť mloka hrebenatého od dunajského nie je až tak náročné, ak poznáte ich rozlišovacie znaky. Samček mloka dunajského má na chrbte nižší nepravidelne zubatý hrebeň, ktorý je od chvostového lemu oddelený hlbokým zárezom. Samček mloka hrebenatého má chrbtový lem vysoký a výraznejšie zubatý, plynulejšie prebiehajúci od hlavy po koniec chvosta. Odborníci na obojživelníkov najľahšie zisťujú prítomnosť jednotlivých druhov mlokov v močarine cez znášky vajíčok. Samička mloka dunajského jednotlivé vajíčka balí do listov vodných rastlín. Ešte nedávno sa všetky tri domáce druhy mlokov (mlok horský, mlok dunajský a mlok hrebenatý) zahŕňali do jedného druhu ako jeho poddruhy. Ďalšie výskumy však dokázali, že sa jedná o tri samostatné druhy, aj keď sa ich jedince môžu navzájom páriť, čím vznikajú kríženci.