Jeleň lesný žije v rozľahlých presvetlených lesoch, ale obýva skoro všetky európske biotopy, od nížin až po územie Álp, nížinné riečne luhy až po vysokohorské plošiny. Je to najväčší živočíšny druh žijúci v dunajských luhoch a v práve tomto prostredí narastá do mohutných rozmerov.
Charakteristické znaky
Dĺžka tela je 160-250 cm; chvost meria 12-15 cm; hmotnosť 95-300 kg; výška v kohútiku je 100-150 cm; dožívajú sa 7-20 rokov. Letná farba srsti je hnedo-červená, zimná je šedo-hnedá. Mláďatá sú sfarbené do hneda s bielymi bodkami. Jelene sú rýchlymi bežcami, pri nebezpečenstve sa dajú skôr na útek, než by sa skrývali v húštinách.
Rozšírenie
Sú rozšírené na rozľahlom území Európy, severnej Afriky, Ázie medzi tundrou a Himalájami až po Kamčatku.
Ohrozenie a ochrana
Podľa plánu manažmentu Národného parku Donau-Auen by minimálny počet vysokej z zhľadiska trvalej udržateľnosti izolovanej populácie zveri nemal byť na ploche cca 50 000 ha nižší ako 600 ks.
Spôsob života
Jeleň spása porasty veľkoplošne a neselektívne. Jelene a lany majú hryzáky iba na spodnej čelusti, tieto slúžia na odtrhnutie rastliny tým, že rastlinu hryzákmi pritlačia na rohovinovú platničku na hornej čelusti. Jeleň je prežúvavec, ktorý potrebné výživné látky získava požieraním trávy, kôry stromov, lístia, či žaludí. Táto slabo predžutá potrava sa dostáva do prvého oddielu žalúdka – bachora. V bezpečnom úkryte sa neskôr natrávená potrava vracia späť do papule na dôkladnejšie mechanické spracovanie. Po dôkladnom prežutí jeleň potravu opäť zhltne a definitívne strávi.
Črieda pozostáva zo samíc (jelenica, laň) a mláďat (teľa). Samce (jeleň) žijú jednotlivo alebo v jeleních čriedach. Počas ruje, koncom augusta do októbra, si jeleň ohraničuje svoj revír hlasným trúbením a bráni ho pred súpermi. V boji so súperom môže dôjsť k vzájomnému zakliesneniu parohov, no napriek nebezpečným hrotom parožia dochádza v boji iba málokedy k ťažším zraneniam. Mláďatá (väčšinou po jednom kuse) prichádzajú na svet v máji až júni a ihneď nasledujú matku. Matka pridája mláďa štyri mesiace, po uplynutí jedného roka je mláďa samostatné.
Jeleň lesný je neúnavný plavec a bez problémov dokáže prežiť aj záplavy v lužnej krajine. Rád sa vyvaľuje v bahne. Jelene sú aktívne za súmraku a v noci.
Zaujímavosti
Na jar, od marca, rastú jeleňom nové parohy. Parohy vyrastajú na výrastkoch čelových kostí, tzv. pučniciach. Sú obalené kožou, tzv. lykom. Potom, ako parožie dorastie, v júli až auguste, lyko zaschne a začne sa odlupovať. Odlupovaniu lyka pomáha jeleň vytĺkaním parožia o stromy.Vytlčené parožie, t.j. kostené parohy s viacerými vetvami (10 aj viac), váži až 14 kg. určitý čas po ruji, vo februári, rozruší sa spojenie medzi parohom a pučnicou a paroh odpadne. Po zhodení starého parožia začína hneď rásť nové. V minulosti dlhé migračné trasy z dunajských luhov do oblastí Weinviertel a Leithagebirge umožnili jeleňom dostatočnú výmenu genetických informácií na obnovenie populácie. Dnes sú tieto možnosti veľmi obmedzené výstavbou diaľníc, sídlisk a intenzívnym poľnohospodárstvom.
V národnom parku sa populácia jeleňa lesného reguluje odstrelom samíc a mláďat. Cieľom je zabrániť ohrozenie vývoja poloprírodných lužných lesov veľkou hustotou zveri.