Volavka popolavá

Ardea cinerea

Volavky popolavé sú majestátne vtáky, ktoré sa v lužnej krajine len ťažko dajú prehliadnuť. V národnom parku sa dajú pozorovať po celý rok. Väčšinou loví ryby v plytkých vodách, ale v určitých obdobiach aj myši na pooraných poliach. Daný druh je veľmi prispôsobivý, ale v období hniezdenia sa sťahuje do tichých lesných kútov, kde si hniezdiace páry stavajú hniezda v kolóniach. Následkom zmenšeného prenasledovania sa populácia volavky popolavej v celej Európe v posledných rokoch posilnila. V súčasnosti jej stav v Rakúsku opäť klesá. Príčinou sú debaty o „požieračoch rýb“ zo strany rybárov, ktorí ju opäť začali prenasledovať.

Charakteristické znaky
Volavka popolavá je impozantný vták. Rozpätím krídel dosahuje 170 cm, čím sa približuje ku strednému typu orlov. Jej mohutné krídla sú nápadné najmä počas letu. Od letiacich dlhonohých „brodivcov“, ako sú bocian a žeriav, sa odlišuje držaním krku, ktorý je počas letu esovito poskladaný. Krídla sú vtedy charakteristicky zaoblené, klenuté nahor. Najmä u dospelých vtákov kontrastuje šedo-popolavé sfarbenie vrchnej časti tela s modrým odtieňom so šedo-bielym bruchom. Volavku prezrádzajú aj hlasné škriekavé zvuky „kräk“. Relatívne ľahko sa dajú odlíšiť dospelé jedince od mláďat: mladé volavky sú tmavšie a ich farba je matnejšia (až do zimy druhého roku svojho života). Dospelí majú svetložltý zobák, ktorý je v čase párenia oranžovej farby, a biele čelo.

Rozšírenie
Volavka popolavá je rozšírená na celom území Starého sveta (Paleoarktída), až v juhovýchodnej Indii, na Jave, ako aj v niektorých oblastiach Afriky, až po južnú Afriku. V Európe siaha jej výskyt až do Nórska. Na vyprahnutom juhu je oveľa vzácnejšia než v strednej Európe. Je typickým obyvateľom lužných oblastí a v Rakúsku obýva riečne údolia Dunaja, Moravy a rieky Mur. Odtiaľ preniká v menšom počte do okolitých území s rybníkmi a jazerami, ako je napr. Waldviertel, i pozdĺž predalpských riek do horských oblastí. Hustota populačných kolónií volaviek je v Rakúsku oveľa nižšia ako v susedných štátoch. V dunajských luhoch sú v súčasnosti iba tri kolónie. Podľa korunného princa Rudolfa sa na tomto území však v minulosti vyskytovala oveľa väčšia populácia volavky. Dnes chýbajú pozdĺž regulovaného Dunaja volavkám najmä veľké zalesnené a pokojné ostrovy, ktoré uprednostňujú ako lokality na zakladanie kolónií, pretože sú pre predátorov ťažko dostupné.

Ohrozenie a ochrana
Po storočiach neúnavného prenasledovania (škodca rybolovu) sa stav volavky popolavej v celej Európe trochu zlepšil. Aj v Rakúsku sa jej stav počas minulých rokov zvýšil a znovu sa objavila na niektorých starých hniezdiskách. V súčasnosti jej stav v niektorých oblastiach opäť klesá. Príčinou je stále intenzívnejšie prenasledovanie daného druhu v zmysle debát o „požieračoch rýb“, pričom okrem úradne schválených odstrelov sa objavuje aj nelegálne rušenie a ničenie hniezdnych kolónií volavky. To vedie k roztrieštenosti ich veľkých kolónií a volavky si vytvárajú malé kolónie, alebo osamotené hniezdia v menej vhodných oblastiach rieky, napr. v jej vedľajších údoliach. To potvrdilo fakt, že zaradenie volavky popolavej pred 10 rokmi (v roku 1989) do Červeného zoznamu takmer ohrozených druhov, bolo správne (aj keď vtedy bola jej populácia v pomerne dobrom stave, no latentné ohrozenie druhu zo strany ľudí stále hrozilo).

Spôsob života
Primárnu potravu volavky popolavej tvoria predovšetkým ryby, ktoré loví trpezlivou postriežkou na plytčinách, prípadne sa brodí a nehybne postáva v plytkej vode. Ak má podmienky priaznivé, loví na poliach a lúkach myši a obojživelníky. Nevyhnutnou „rekvizitou“ jej reprodukčného biotopu sú pokojné lesy, kde si v korunách veľkých stromov stavia hniezdo. Počas hniezdenia je volavka popolavá, tak, ako aj iné druhy volaviek, veľmi citlivá na hluk. Mláďatá kŕmi s natrávenou potravou, ktorú im vyvrhne z hrvoľa. Pokiaľ vodné plochy nezamrznú, poskytujú volavkám aj v zimnom období dostatočné množstvo potravy. Volavka preto nie je sťahovavým vtákom. Pri hľadaní potravi sa premiestňuje ľubovoľným smerom a pri tuhých mrazoch načas opúšťa svoj biotop.

Zaujímavosti
V komplexe ekosystému lužného lesa a okolitých mokradí hrá volavka popolavá dôležitú úlohu v spojitosti s inými vzácnymi druhmi. V strede i na okrajoch kolónií volaviek sa často zahniezďujú veľké vtáky, ako napr. haja tmavá a červená, orliak morský, sokol rároh, kormorán a chavkoš nočný. Z tohto hľadiska je prenasledovanie volaviek veľmi problematické. Okrem toho vo vedeckej obci prevláda názor, že ani volavky ani kormorány neovplyvňujú v prirodzených vodách stav rybích populácií a nemajú negatívny vplyv na ohrozené druhy rýb. Doposiaľ neboli potvrdené vznesené obvinenia, že spomínané dva druhy robia v rybnom hospodárstve obrovské škody.