Roháč veľký je najväčším chrobákom v národnom parku ako aj v celej Európe. U tohto impozantného druhu sa prejavuje výrazný sexuálny dimorfizmus: samce majú mohutne vyvinuté hryzadlá v tvare parohov a sú podstatne väčšie ako samičky, ktorých hryzadlá majú normálny tvar.
Charakteristické znaky
Dĺžka samčeka býva až 90 mm, veľkosť samičky je do 50 mm. Samček sa dá ľahko určiť podľa širokej hlavy a veľkých červeno-hnedých parohovitých hryzadiel. Hlava samičky je úzka s malými hryzadlami. Krovky sú bledohnedej až tmavohnedej farby. Roháče vedia dobre lietať.
Rozšírenie
Vyskytujú sa v teplejších oblastiach strednej, východnej a južnej Európy, najmä v dubových lesoch. Dospelé jedince lietajú od konca mája do júna/júla, kedy sa dajú prakticky na celom území národného parku dobre pozorovať, najmä v tvrdom lužnom lese v blízkosti starej dubiny.
Ohrozenie a ochrana
oháč je v Rakúsku potencionálne ohrozeným druhom. V národnom parku sa vyskytuje v hojnejšom počte. Vzácnym sa stal tento druh vďaka praktikám v lesnom hospodárstve, ktoré netoleruje v lesnom poraste žiadne nalomené kmene a mŕtve stromy.
Spôsob života
Roháče začínajú lietať na duby za súmraku. Rady lížu štetkovitou spodnou perou šťavu vytekajúcu z ranených častí stromov. Samičky svojimi silnými hryzadlami precviknú kôru na konároch stromu a oblizujú vytekajúcu miazgu. Ak samce nenájdu prirodzený zdroj miazgy, sú v tomto závislé od samičiek, ktoré za nich túto „prácu“ urobia. Samičky lákajú samčekov striekaním svojich výkalov. Ak sa pri samičke stretne viacero samčekov, vyústi to do ich neľútostných súbojov o samičku a o miesto so šťavou. Svojimi veľkými hryzadlami sa drgajú a cvikajú, navzájom sa pokúšajú nimi chytiť a nadvihnúť súpera a zhodiť ho dolu z vetvy stromu. V tomto boji nedochádza k vážnym zraneniam, niekedy môže protivník utŕžiť dieru v krovkách.
Víťaz ostáva pri samičke, ukazuje svoju prevahu a vylizuje svojím dlhým jazykom vytekajúcu šťavu z duba. Obraňuje pred protivníkmi samičku i miesto so šťavou. Larvy roháča sú pandravy. Vyíjajú sa 5 až 8 rokov v starom práchnivom dreve duba, zriedkavo i v bukovom dreve. Bývajú dlhé do 10 cm! Larvy sa zakuklia v pôde, pričom má kukla veľkosť ľudskej päste. Kukla samčeka je väčšia než samičky. Dospelé jedince, ktorých larvy nemali dostatok potravy sú menšie, tak ako aj ich hryzadlá.
Zaujímavosti
V období lietania roháčov sa dajú na cestičkách nájsť ich hlavy i telo. Vďaka nervovému systému hmyzu sú tieto časti tela chrobákov, až 48 hodín inervované, t.j. môžu sa pohybovať a do krvi poraniť napr. prst na ruke. Pozor! Najistejšie je chytiť chrobáka v hrudnej časti. Či tieto „mŕtve“ jedince, ktoré sa ešte hýbu, pociťujú aj bolesť, nie je isté. Vnímanie života u hmyzu sa nedá porovnávať s jeho vnímaním a prežívaním u stavovcov. Prirodzenými nepriateľmi roháčov sú napr. ďatle, ktoré však nekonzumujú ich hlavy a chitínové časti tela.
Vďaka veľkosti tela a svojim veľkým červenkastým hryzadlám získal v minulosti roháč aj ľudové pomenovania, napr. Feuerschröter (ohňový šrotovač), Hausbrenner (domový podpalač), Feueranzünder (zapalovač), Köhler (uhliar), atď. V minulosti jestvovali medzi ľuďmi povery, že samce roháčov roznášajú vo svojich červených hryzadlách po lese oheň.