Haja tmavá

Milvus migrans

Haja tmavá, tmavo sfarbený vták veľkosti kane, je viazaný na otvorenú a čiastočne otvorenú krajinu s vodnými plochami a lesom, ako aj priaznivým podnebím. Je to typický vták lužnej krajiny a je charakteristickým druhom dunajských luhov. Je však aj najzriedkavejším rakúskym dravcom. Národný park je územie s najväčším výskytom tohto dravca v Rakúsku, (cca 40%); tu sa nachádzajú aj jeho najdôležitejšie hniezdiská. Pre ilegálne prenasledovanie a vyrušovanie sa stali haja tmavá a haja červená protagonistami akcie „Vták roka“ v roku 2000, čím sa mala verejnosť upozorniť na príčiny ich ohrozenia.

Charakteristické znaky
Haja má rozpätie krídel až 150 cm, čím sa zaraďuje medzi väčších dravcov hniezdiacich v Rakúsku. Pomocou ďalekohľadu sa dá spomedzi dravcov najľahšie rozoznať: ich sfarbenie je čierno-hnedé, na veľkú vzdialenosť pôsobí čierno, chvost je vykrojený ako u lastovičiek, menej než u haji červenej. Pri širokom roztvorení chvosta výkroj zaniká. Ďalším jej charakteristickým znakom je: držanie krídel pod stredom tela v určitom uhle, ako aj tlmený zvuk krídel počas letu a vibrujúci pokrirk ("vuihihihihihi").

Rozšírenie
Reprodukčné biotopy v Rakúsku sú domovom asi 60 až 70 párov. Vyskytujú sa vo východnej časti Rakúska, ktorá zahŕňa zápanú časť luhov pri Morave, dolný tok rieky Dyje a západnú oblasť Dunaja až po Horné Rakúsko, ako aj v jednej západnej časti, ktorá sa tiahne od Walgau vo Vorarlbergu až po údolie Rýnu (Rheintal). Z globálneho hľadiska je haja veľmi rozšíreným druhom dravcov. Hniezdi okrem oblastí v severných zemepisných širkach v celej Európe a Ázii, v Afrike, až po Austráliu. Obzvlášť častý výskyt má v krajinách s množstvom jazier, ako napr. vo Švajčiarsku, severnom Taliansku, alebo severovýchodnom Nemecku, ako aj na savanách stredného Španielska. Haja sa živí aj zdochlinami a v niektorých tropických mestách hrá rolu „zdravotnej polície“; v Istanbule sa v roku 1937 vyskytovalo ešte 500(!) párov haji čiernej.

Ohrozenie a ochrana
Podľa pozorovaní korunného úrinca Rudolfa, bola haja čierna v dunajských luhoch v tých časoch „veľmi početná a rozšírená“ a hniezdila tu v kolóniach, aj keď bola aj vtedy veľmi prenasledovaná. Reguláciou rieky sa jej stav znížil na tak malý počet, že patrí ku kriticky ohrozeným hniezdiacim druhom vtákov v Rakúsku. Najmä východorakúska populácia zaznamenala v posledných rokoch veľký pokles. Príčiny sú zatiaľ neznáme, môže to však súvisieť s nárastom nelegálneho prenasledovania dravcov, ktoré sa rozmohlo najmä v Dolnom Rakúsku. Čoraz častejšie sa práve tu objavujú prípady usmrtených orliakov morských a iných dravcov, ktoré uhynuli po zožratí návnad s ťažko identifikovateľným jedom (morivo osiva). Z tohto hľadiska sú najviacej ohrozenými druhmi dravcov najmä haja tmavá a jej „sesterský druh“ haja červená, ktoré sa živia častejšie ako iné druhy dravcov zdochlinami. Haje tmavé sú aj veľmi plachými dravcami. Na území dunajských luhov bolo zistené, že v blízkosti rušných turistických chodníkov spárené dravce svoje hniezda z tohto dôvodu opustili.

Spôsob života
Haja tmavá je sťahovavým dravcom. Zimuje v Afrike a koncom marca prilieta na hniezdo, ktorému je verná. Tvorí vernostné páry, ktoré väčšinou prilietajú na hniezdo spoločne. Po prílete predvádzajú svadobné lety, ktorých súčasťou je, že spolu letia v striedavo zakrivených líniách, spolu krúžia, alebo sa správajú tak, ako keby sa vzájomne napádali. Niekedy sa vo vzduchu zachytávajú pazúrmi a krúživým pohybom padajú spolu takmer až k zemi. Pri hľadaní potravy sa haja pomaly a pomerne nízko nad zemou vzáša nad otvorenou krajinou. Jej najčastejšou korisťou sú mŕtve ryby, ktoré uloví na vodnej hladine. Živí sa aj vtákmi, drobnými cicavcami, obojživelníkmi, plazmi, hmyzom (napr. letiacim chrústom), zdochlinami, na cestách zrazenými zvieratami, ako aj odpadom na skládkach. Často atakuje aj iné dravce a veľké vtáky, ako napr. volavku popolavú, ktorým kradne ulovenú korisť. Haje tmavé sú spoločenské dravce, hniezda si budujú v relatívnej blízkosti, pričom vznikajú spoločenstvá podobné kolóniám. Najmä v mimo reprodukčom období vytvárajú veľké spoločenstvá (až stovky jedincov), ktoré spolu nocujú a lovia.

Zaujímavosti
Haje tmavé, ktoré niekedy navštevujú aj skládky odpadov, majú pri vystieľaní svojich hniezd „pragmatický prístup“. Zatiaľ čo si iné dravce svoje hniezda vystieľajú prírodnými materiálmi, čiže opadaným lístím, vetvičkami, perím, srsťou, haje používajú aj materiál z ľudskej civilizácie, ako kúsky handier, papier, zdrapy plastov, šnúry, a niekedy až bizarné kúsky (napr. vypchatého jastraba)!