Nationalpark-Donau-Auen-4427-5-Fauna-WL-Weichtiere-Sumpfdeckelschnecke,bGrotensohn.jpg
Nationalpark-Donau-Auen-Spitze-Sumpfdeckelschnecke,Aung,-Public-domain,-via-Wikimedia-Commons.jpg

Močiarka nafúknutá

Viviparus contectus

Tento výrazný vodný ulitník je pomalým a pokojným živočíchom a je ľahko rozpoznateľný podľa veľkosti. Vyskytuje sa v oblasti vyschnutých vodných plôch, kde sa pred vyschnutím chráni viečkom, ktoré má prirastené k nohe a presne zapadá do ústia ulity.

Charakteristické znaky
Hrubostenná ulita močiarky nafúknutej má výšku 40 mm a šírku okolo 30 mm. Je špirálovitého tvaru s výraznými stupňovitými závitmi a na vrchole je ukončená malým hrotom. Farba ulity je väčšinou zeleno-hnedá až čierna s tromi červenohnedými pásmi. Viečko ulitníka chráni aj v zime pred nepriaznivým počasím. Predná hlavová časť nohy má pretiahnutý chobotovitý tvar a z každej strany tykadlo. Jedinci rôznych pohlaví sa od seba odlišujú. Samčekovi slúži pravé tykadlo, ktoré je kratšie a hrubšie než ľavé, ako kopulačný orgán. Samičky majú obe tykadlá rovnaké a vzrastom sú väčšie ako samčeky.

Rozšírenie
Druh Viviparus contectus je rozšírený v strednej a východnej Európe, nenachádza sa v stredohorí a v Alpách. Dáva prednosť mierne tečúcim vodám riek a brehom jazier. Aj v Národnom parku Donau-Auen nachádza ideálne prostredie pre svoj život.

Ohrozenie a ochrana
Močiarka nafúknutá je uvedená v rakúskom Červenom zozname ohrozených druhov živočíchov. Dôvodom je jej antropogénne pozmenené životné prostredie, ktoré sa devastuje vodnými stavbami a vysúšaním vodných plôch.

Spôsob života
Močiarky nafúknuté majú široké potravinové spektrum. Živia sa hnijúcimi rastlinami, riasami i baktériami, uhynutými živočíchni i rozkladajúcimi sa organickými látkami. Žijú na bahnitom i piesčitom dne vôd. Väčšinou sa plazia po kameňoch a dreve ležiacom na dne, na piesčitom dne odpočívajú alebo sa skrývajú pred nepriateľom. Zaujímavosťou je, že sa tento mäkkýš ako jediný druh ulitníkov môže živiť aj filtrovaním vody aj spásaním vodných porastov. Na filtráciu si vytvorí hlienovitú sieť, do ktorej chytá planktón a iné čast potravy. Keď sa sieť naplní, praskne a zhrudkovatie (aglutinuje) a slimák ju kompletne aj s filtrátmi skonzumuje. Slimáky sa zvyknú dlhšie zdržiavať na miestach s dostatkom potravy. Na zimu sa skryjú do hlbších vrstiev bahna.

Zaujímavosti
Na rozdiekl od ostatných slimákov nekladú samičky vajíčka, ale privádzajú na svet živé mláďatá, ktoré majú už pri zrode 5 mm ulity. Odtiaľ pochádza aj latinské rodové meno slimáka - Viviparus, čo znamená živorodá. Vaječné kapsuly sa totiž vyvíjajú vo vnútri maternice samičky. Emryá sa živia tekutinou obsahujúcou bielkoviny. V lete v sebe samička ukrýva až 30 mláďat v rôznych vývojových štádiách. Mláďatá rodí po jednom, vždy to najstaršie.

🍪

Wir verwenden Cookies

Wir nutzen Cookies auf unserer Website. Einige von ihnen sind essenziell, andere helfen uns dabei die Nutzungserfahrung zu verbessern.