Nationalpark-Donau-Auen-9928-5-Fauna-WL-Spinnen-sudrussTarantel,MA49.JPG
Nationalpark-Donau-Auen-Sudrussische-Tarantel,Sandhu,-Public-domain,-Wikimedia.JPG
Nationalpark-Donau-Auen-Sudrussische-Tarantel1,Sandhu,-Public-domain,-Wikimedia.JPG

Strehúň škvrnitý

Lycosa singoriensis

Človeku sa naskytne len veľmi zriedkavo príležitosť uvidieť na vlastné oči veľkého exotického pavúka so zvučným menom. Strehúň škvrnitý meria až štyri centimetre a je najväčším pavúkom v strednej Európe.

Charakteristické znaky
Základné sfarbenie tela strehúňa je šedej až čiernej farby so svetlými prúžkami v strednej časti hlavohrude. Na hlave má dve veľké a šesť malých očí. Veľké oči slúžia ako zrakové zmysly a pomáhajú pavúkovi pri love, malé oči pravdepodobne rozoznávajú iba svetlo a tmu.

Rozšírenie
Areál výskytu tohto druhu sa tiahne od Ázie až do východnej časti Rakúska. Strehúň doputoval do Rakúska na prelome storočia. Možno sa už vyskytuje aj v Národnom parku Donau-Auen v oblastiach so suchými travinno-bylinnými spoločenstvami.

Ohrozenie a ochrana
Lycosa singoriensis e uvedený v aktuálnom Červenom zozname kriticky ohrozených druhov pavúkov ako chránený „vymierajúci druh“.

Spôsob života
Napriek svojej veľkosti sa táto v nemčine zvaná juhoruská tarantula (Südrussische Tarantel) ťažko v prírode spozoruje. Ako špecialista na stepnú oblasť s piesčitou pôdou prežíva deň v rúrkovitej skrýši, ktorú si sama v zemi vyhrabala. Ak by sa predsa vzdialila počas dňa z úkrytu, vzhľadom k svojej citlivosti voči okolitým vibráciam sa pri blížiacej sa hrozbe možného stretnutia ihneď uchyľuje do skrýše. Jedným z dôkazov jej prítomnosti v ekosystéme je nález jej kože s pásikovanou štruktúrou pred vchodom do skrýše. Na prežitie potrebuje okrem piesčitej pôdy aj otvorené územia so suchou vegetačnou štruktúrou. Pre strehúňa škvrnitého sú atraktívne aj slané pobrežné oblasti Neziderského jazera Salzlacken. Prostredie s vysokou a hustou nepokosenou vegetáciou už nie je pre pavúka vhodným stanovišťom a preto daný biotop opúšťa.

Pomocou silných hryzadliel, ktoré sa podľa potreby prepoja s jedovými žľazami, je táto „tarantula“ schopná spôsobiť človeku zranenie. Dávka a koncentrácia jedu však nemôže vážne ublížiť. V noci pavúk opúšťa svoju skrýšu a vydáva sa na lov. Nájde si výhodné stanovište a odtiaľ striehne na okolitý hmyz, napr. chrobáky. Svoju obeť loví skokom a omráči jedovatým pohryznutím. Nakoniec korisť vycicia, ostane z nej iba kožka.

Po úspešnom párení preberá samička starostlivosť o vajíčka, ktoré uloží do pavučinových zámotkov – kokónov. Kokón samička nosí prilepený na vnútornej strane bruška. Po vyliahnutí malých pavúčikov ich samička naďalej nosí na sebe a ochraňuje ich.

Zaujímavosti
Názov tarantula pochádza z juhovýchodného regiónu Talianska, z Apúlie. Podľa jednej povesti malo pohryznutie tarantulou spôsobiť u raneného zbesilú tanečnú vášeň. Takto vraj vznikol aj ľudový tanec tarantella.

🍪

Wir verwenden Cookies

Wir nutzen Cookies auf unserer Website. Einige von ihnen sind essenziell, andere helfen uns dabei die Nutzungserfahrung zu verbessern.