Skokan zelený

Pelophylax kl. esculentus

Už latinský názov tohto skokana naznačuje, že tento v minulosti hojný druh bol ľuďmi vyhľadávanou gurmánskou pochúťkou. Jeho druhový názov "esculentus" znamená totiž "jedlý“.

Charakteristické znaky
Od svojich príbuzných skokanov sa skokan zelený líši tým, že mu chýba spánkový tmavý fľak, ktoré majú ostatné hnedé žaby (skokan štíhly, ostropyský a hnedý). V zriedkavých prípadoch sa mu od oka tiahne tmavý pás až ku prednej končatine, čo môže mýliť pri jeho určovaní. Spoľahlivým určujúcim znakom v prírode sú zvuky, ktoré vydáva pri párení, to však vyžaduje určitú prax. Vydáva zvuky podobné rapotaniu či škŕkaniu "rä... rä... rä...", pričom každú sekundu zaznie 20 až 30 „tónov“, a každá sekvencia trvá 1,5 sekundy.

Volanie skokana rapotavého má pomalšiu melódiu, skokana krátkonohého zasa rýchlejšiu. Koža na chrbte je sfarbená do zelena až do hneda, na hlave alebo na boku tela sa ale vždy vyskytuje do zelena sfarbená oblasť. Bruško je zväčša biele, alebo do šeda sfarbené, niekedy i tmavo mramorové.

Rezonančné vaky sú u samcov skokana zeleného šedé ( u krátkonohého biele, u rapotavého čierne sfarbené). Najlepším determinačným znakom skokana zeleného je veľkosť a tvar pätových hrbolčeky. To si však vyžaduje odchyt jedincov, čo je z hľadiska zákona o ochrane prírody zakázané.

Rošírenie
Skokan zelený je rozšírený v celom Národnom parku Donau-Auen.

Ohrozenie a ochrana
Tieto zelené žaby sú v dunajských luhoch hojné, v poľnohospodárskej krajine sa vyskytujú ojedinele. Všetky objživelníky sú chránené zákonom o ochrane prírody.

Spôsob života
Skokan zelený sa v lete takmer vždy zdržiava v blízkosti vody, kde nachádza hojný zdroj potravy, ako napr. hmyz, červy a pavúky. Mladé jedince sa často živia komármi. Skokan zelený si hľadá skrýšu na zimu už v septembri až októbri zväčša na súši, zriedkavejšie pod vodou. Zaujímavé sú exkurzie zamerané na hľadanie takýchto zimných skrýš skokana. Dôležitú úlohu pritom zohráva rozmanité okolie stojatých vôd, plné popadaného lístia, suchého dreva , padnutých stromov, puklín v zemi a iných štruktúr.

Zaujímavosti
Ešte donedávna bol skokan zelený pokladaný za samostatný druh. Neskôr sa zistilo, že je vlastne hybridom dvoch druhov – skokana rapotavého (Pelophylax ridibundus) a skokana krátkonohého (Pelophylax lessonae). Teraz už sotva vzniká krížením oboch rodičovských druhov. Skokan zelený sa môže páriť so svojimi rodičovskými druhmi bez toho, aby to ovplyvnilo a pozmenilo jeho genetický materiál. Tieto veľmi zložité genetické procesy, ktoré prebiehajú v prvej fáze po oplodnení pri tvorbe gamét, sú stále nedoriešené. Okrem toho sa vyvinuli triploidné jedince, ktoré získali od jedného z rodičov zdvojenú chromozómovú sadu. Tieto formy živočíchov sa môžu krížiť s rodičovskými druhmi v rôznych kombináciách a v danom biotope produkovať spoločné populácie. V mnohých prípadoch vtedy dochádza k určitému oddeleniu jednotlivých foriem, pretože vykazujú nepatrné rozdiely v reprodukčnom správaní. Sitáciu komplikuje aj skutočnosť, že v priľahlých oblastiach môže dôjsť k ich kríženiu aj s ďalšími zelenými žabami.