Chmeľ obyčajný

Humulus lupulus

Chmeľ obyčajný je stará kultúrna rastlina, ktorej plody sa využívajú na výrobu piva. Táto liana sa ovíja so svojou drsne chlpatou stonkou po iných rastlinách do výšky. Mladé výhonky sa dajú konzumovať surové, alebo sa upravia ako špargľová lahôdka.

Charakteristické znaky
Chmeľ je vytrvalá liana, ktorej podzemok prežíva zimu v pôde vo forme pukov. Ostrochlpaté (háčikovo chlpaté) pravotočivé byle, ktoré sa ovíjajú okolo susedných rastlín, sú dlhé okolo 6 m. Listy sú krížom protistojné, na samičích jedincoch stoja v blízkosti kvetenstva v dvoch radoch. Listy majú dlhú stopku a sú 3-7 laločné. Vrchná strana je tmavozelená a drsne ochlpená, spodná je svetlejšia. Chmeľ je dvojdomá rastlina (samčie a samičie jedince). Samčie kvety tvoria dlhé metliny. Samičie kvety sedia po dva v pazuchách listeňov v krátkych klasoch, počas dozrievania sa menia na previsnuté šištice veľkosti orecha.

Rozšírenie
Kedysi bol tento druh rozšírený najmä v južnej a strednej Európe až po západnú Áziu. Dnes sa chmeľ pestuje na priaznivých územiach po celom svete. V Rakúsku je roztrúsený po všetkých spolkových krajinách a jeho výskyt siaha až do horských pásiem. Na výrobu piva sa pestuje napr. v Mühlviertel a v oblasti Bodensee. Chmeľ rastie na vlhkých pôdach bohatých na živiny, i v zaplavovaných oblastiach, ako sú napr. lužné lesy, jelšové porasty, brehové lemy.

Ohrozenie a ochrana
Chmeľ obyčajný nie je ohrozeným druhom.

Spôsob života
Rastliny chmeľu každoročne na jar vyháňajú zo svojich podzemkov nové ľavotočivé výhonky, ktoré sa zachytávajú a obtáčajú okolo všetkých susedných rastlín. Často sa ovíjajú aj okolo starých minuloročných suchých rastlinách, z čoho vznikajú tzv. chmeľové copy. Týmto spôsobom sa rastlina dostáva zo zatieneného lesa na výslnie bez toho, aby si musela vytvoriť oporný kmeň (ako kry a stromy). Kvety vyrastajú iba na tých samičích a samčích výhonkoch, ktoré majú dostatočné množstvo svetla.

Zaujímavosti
V ľudovom liečiteľstve sa využívajú najmä samičie kvety, zvané aj chmeľové šištice, ktoré majú analgetické, sedatívne a hypnotické účinky. Čajovina z chmeľu má relaxačné a upokojujúce účinky na žalúdočné a črevné kŕče. Mladé výhonky sa dajú jesť surové, alebo varené ako špargľa. Najznámejšie využitie chmeľových šišiek je na výrobu piva. Šišky obsahujú horkú látku lupulín, ktorá dáva pivu arómu a horkú chuť a zvyšuje jeho trvanlivosť. Chmeľové šištice obsahujú v malom množstve aj ženský pohlavný hormón estrogén.