Vstavač obyčajný patrí do čeľade Orchideaceae a je známy aj pod nemeckým názvom Frühlingsknabenkraut (=jarný vstavač), pretože kvitne už skoro na jar (od apríla do júna). Druhové meno mório pochádza z gréckeho slova (moros), čo znamená blázon. Tento názov sa vzťahuje na kvet rastliny, ktorý pripomína bláznovu čiapočku.
Charakteristické znaky
Vstavač obyčajný je bylina vysoká 10 až 25 cm, zriedkavo vyrastie do výšky až 40 cm. Kvet je purpurovej farby, niekedy fialový až ružový, ale objavujú sa aj biele exempláre. Všetky kvety majú na vonkajšej strane zreteľné zelené žilky. Pysk je širší než dlhší, trojlaločný, stredný lalok je slabo dvojdielny a jemne vybočený. Bočné laloky sú zahnuté dozadu. Ostroha rastie horizontálne, býva aj ohnutá smerom nahor. Kvetenstvo je krátke a nesie 5-20 stredne veľkých voľne usporiadaných kvetov. Listy tvoria ružicu 6-9 listov, ktoré sú kopijovitého tvaru, bez škvŕn. Bazálne listy sa tvoria ešte na jeseň a prezimujú.
Rozšírenie
Vstavač obyčajný je rozšírený skoro po celej Európe. Jeho výskyt nebol potvrdený v strednej Európe, v severnej Škadinávii, vo východnej časti Ruska, ako aj v Portugalsku a západnom Španielsku.
Ohrozenie a ochrana
Rastlinná čeľaď vstavačovitých je na celom území Rakúska prísne chránená. Ochrana sa teda vzťahuje aj na vstavač obyčajný, ktorý je dokonca v niektorých regiónoch aj kriticky ohrozeným druhom, aj keď v sa Národnom parku Donau-Auen vyskytuje v hojnom počte.
Spôsob života
Druh Anacamptis mório obľubuje nehnojené lúky a presvetlené lesy. Často sa vyskytuje na výslní, na suchých alebo mierne vlhkých lokalitách. V Národnom parku Donau-Auen rastie najmä v stepných biotopoch.
Zaujímavosti
Z hľúz vstavača obyčajného sa v minulosti získaval sliz na spevnenie jemných tkanív a pripravoval sa z nich nápoj zvaný salep, (ktorý má vraj vplyv na mužskú potenciu). Zbieranie hľúz, ako aj kosenie a hnojenie lúk početnosť tejto rastliny veľmi znížili. V niektorých oblastiach bol tento vstavač dokonca vykynožený.