Rakytník rešetliakový

Hippophae rhamnoides

Rakytník rešetliakový je opadavý, objemný, tŕnistý a rozvetvený ker, ktorý sa prirodzene vyskytuje na viacerých územiach Európy a Ázie. Vďaka svojej nenáročnosti, ale aj hlbokému koreňovému systému, ktorým stabilizuje okolitú pôdu je rakytník priekopníkom v osídľovaní suchých korýt riek, štrkovitej horskej nivy a horských svahov. Často sa pestuje aj ako kultúrna okrasná rastlina pre svoje atraktívne oranžové plody s vysokým obsahom C vitamínu. V národnom parku tvorí roztrúsené porasty v horúcich stepných oblastiach na území Lobau.

Charakteristické znaky
Rakytník rešetliakový je tŕnistý, vzpriamený, objemný a bohato rozvetvený ker, niekedy aj malý strom, ktorý dorastá do výšky 6 (10) m. Má hlboký, plazivý a rozsiahly koreňový systém s intenzívnou tvorbou koreňových výhonkov. Z ekologického pohľadu má rakytník rešetliakový veľmi pozitívny vplyv na vlastnosti pôdy tým, že vo svojich koreňových uzlinách viaže pomocou baktérií dusík (aktinomycétová symbióza). Vyrastené kríky majú často okrúhly tvar, stromy aj kríky vyháňajú rovné letorasty, ktorých konce pošas vegetačného obdobia zdrevnatejú. Odstávajúce vetvy s tŕňovito prmenenými konárikmi majú žliazkovité chĺpky. Sfarbené sú tmavo červeno- hnedé až šedé, neskôr sa na nich vytvorí hladká kôra, ktorá sa starnutím mení na šupinatú borku. Zimné púčiky sú guľovito-vajcovité, jemne ochlpené obaly majú farbu zlato-medenú. Striedavé listy sú krátkostopkaté a celistvookrajové, lineárne kopijovitého tvaru (dĺžka do 6,5 cm, šírka asi 1cm). Vrchná strana listov je šedo-zelená, lesklá a striebristá, spodná časť striebristo-biela a matná. Okraj listov je mierne zvlnený a už v lete sa jesenne sfarbuje na tmavo-červeno-hnedo. Rakytník kvitne skoro na jar, v marci až apríli, ešte pred zalistením. Kvety sú malé (3 mm) a nenápadné, jednopohlavné a vyrastajú na báze minuloročných výhonkov. Po odkvitnutí sa samičie kuželovité kvetenstvo predlžuje a mení sa na listnatý výhonok. Početné plody sú bobuľky elipsovitého tvaru, ktoré sa vyvíjajú z kalichu kvetu a dozrievajú v auguste až v septembri. Sú kyselkavej chuti, sfarbené najprv do bledo oranžova, neskôr až do biela, v priemere asi 8 mm. Cez zimu ostávajú na kríku a sú potravou pre vtáky, líšky i diviaky. Drevo je jemne vláknité a lesklé, má úzku žltú beľ a hnedé jadro. Často sa používa na sústruženie.

Rozšírenie
Rakytník rešetkliakový je euroázijský rastlinný druh. V Európe, Malej Ázii a na Ďalekom východe sa vyskytuje vo forme štyroch poddruhov. Je rozšírený na území v pásme od Pyrenejí, cez Alpy, v predhorí Álp smerom na Kaukaz až do stepí južnej Sibíri a Tibetu. Rastie pozdĺž horských riek, ako napr. Salzach, Inn, Isar, Lech a Dunaj, ale vyskytuje sa aj na piesočných dunách Severného a Baltického mora. Rôzni autori udávajú rôzne nadmorské výšky jeho výskytu: napr. v Tibete a v Pamíre od 4000 až do 5000 m n. m. V strednej Európe sa rešetliak prirodzene nevyskytuje, rozšíril sa tu ako divorastúca kultúrna rastlina. V Rakúsku sa nevyskytuje v Burgenlande a Štajersku, v národnom parku je roztrúsený v stepných oblastiach na území Lobau.

Ohrozenie a ochrana
Výskyt rakytníka rešetliakového sa silne zredukoval na štrkovitých brehoch alpských riek následkom regulácie tokov a vodných stavieb. V mnohých častiach Európy je potencionálne ohrozeným druhom. V Rakúsku je regionálne ohrozeným druhom v panónskej oblasti a v severnom predhorí Álp. V národnom parku sa prevažne vyskytuje v stepných oblastiach Lobau.

Spôsob života
Vzhľadom na jeho rozsiahle územia prirodzeného výskytu sa dajú ťažko definovať všeobecné podmienky stanovíšť rakytníka rešetliakového. V podstate uprednostňuje priepustné, dobre prevzdušnené čerstvé pôdy s dobre dostupnou podzemnou vodou a slnečné stanovištia. V literatúre býva označovaný ako indikátor vápenatých pôd chudobných na dusík a humus. Rakytník je priekopníkom v osídľovaní suchých riečišť, holých piesčitých a štrkovitých pôd, štrkovitých nív vo vysokých horách, ako aj skalnatých svahov, či čistiniek v suchých borovicových lesoch, ale aj morského pobrežia a zastabilizovaných pieskovývch dún. Jeho prirodzený výskyt siaha teda od nížin až do vysokohorských polôh.

Zaujímavosti
Rakytník rešetliakový je výnimočnou a často využívanou rastlinou z hľadiska ekologického i hospodárskeho. Svojím hlbokým a bohatým koreňovým systémom je schopný spevňovať sutiny a duny, pričom symbiózou s baktériami v koreňových uzlinách obohacuje tieto chudobné pôdy dusíkom. Jeho plody zasa obsahujú veľké množstvo kyseliny askorbovej, čim sú aj veľmi dôležitým a ľahko dostupným zdrojom C-vitamínu. Vo východnej Európe a Ázii sa preto tento krík vo veľkom pestuje na obrovských plantážach. Z dužiny plodov sa popri tom ešte aj získava liečivý olej, ktorý sa využíva na liečbu žalúdočných a črevných vredov a ako aj na popáleniny následkom röntgenového žiarenia.

V strednej Európe sa zo zrelých plodov rakytníka vyrábajú džúsy, džemy, ovocné šaláty a pečivo. Plody sa využívajú aj v prírodnej medicíne, pretože obsahujú päťkrát viac vitamínu C ako citrusové plody a obsahujú aj glykozidy, vápnik, organické kyseliny, oleje, provitamín A, vitamíny B1, B2, B6 a E a majú priaznivé účinky na metabolizmus, krvný obeh, zlepšujú funkciu srdca a obličiek, ale pomáhajú aj pri chrípkovom ochorení, skorbute, atď. Vylysovaná šťava z plodov má podobnú chuť ako z pomarančov a dá sa ľahko získať priamym rozdrvením bobúľ na kríku dreveným drvičom.