Svojou výškou do 4 m je trsť obyčajná najväčšou domácou trávou. Rastie v trstinových porastoch močiarov a podmáčaných plôch. Na stanovištiach s častejšími záplavami býva tento druh nahradený podobným druhom chrastice trsťovitej Phalaris arundinacea. V Národnom parku Donau-Auen sa nachádzajú veľké trstinové porasty v oblasti Untere Lobau.
Charakteristické znaky
Trsť obyčajná každoročne vyháňa svoju až 4 m vysokú nadzemnú časť z bieleho hrubého podzemku. Rovné holé steblo je duté a kolienkaté. V oblasti kolienok môže trsť aj zakoreňovať. Modrozelené listy majú objímavé pošvy a čepeľ čiarkovoto kopijovitú širokú okolo 3 cm. Na čepeli zospodu vyrastá viacradový veniec tuhých chĺpkov, ktoré chýbajú na podobnom druhu menšieho vzrastu chrastice trsťovitej. Kvetenstvom je na jednu stranu otočená červenohnedá až purpurová metlina. Plody rozširuje vietor.
Rozšírenie
Trsť obyčajná je kozmopolitný druh rozšírený po celom svete. Nachádza na celom území Rakúska v nížinách až do horského pásma, dokonca rastie aj v subalpínskom pásme. Rastie v naplavených zónach v stojatej alebo mierne tečúcej vode, na mokraďových lúkach, v slatinách bohatých na živiny, na stanovištiach s vysokou hladinou podzemnej vody.
Ohrozenie a ochrana
Trsť obyčajná nie je ohrozeným druhom, lokálne jej porasty však ustupujú následkom rekultivácie alebo odstraňovaním porastov v rámci intenzifikácie rybníkov.
Spôsob života
Vegetačná perióda trste obyčajnej začína neskoro v roku. Každoročne rastlina vyháňa zo svojho mohutného podzemku až 4 m vysokú nadzemnú vňať a jej podzemná časť môže ležať až 2 m pod vodnou hladinou. Listy môžu asimilovať iba vo vzduchu a akonáhle sú dlhšie zaplavené, rozpadávajú sa. Duté steblo stonky funguje ako nasávač vzduchu „šnorchel“, ktorým sa dostáva kyslík do podzemku. Z tohto prosperujú aj mnohé mikroorganizmy, ktoré by ináč nemohli v bahne pod vodou prežívať a ktoré tu urýchľujú rozklad organického materiálu. Rastliny kvitnú od júla do októbra, semená dozrievajú až v zime a klíčia na suchých a holých bahnitých brehoch vôd. Rozširovanie semien vetrom je načasované na nízky stav vody v zimnom období. Iba malé percento týchto vetrom rozsievaných semien je fertílnych. Trsť sa zväčša rozmnožuje vegetatívnym spôsobom, rizómami z podzemku.
Zaujímavosti
Trstinu ľudia od nepamäti využívali na rôzne účely. Steblá slúžili na zakrývanie striech, pletené rohože na omietanie stien, a ako palivo sa používa dodnes. V delte Dunaja sa z nej po odstránení kyseliny kremičitej vyrába papier. Vyrábajú sa z nej kŕmne kvasnice a zo škrobovitej bázy stonky zasa pivné kvasnice. Popol z trstiny sa využíva ako minerálne hnojivo. Pri čistení odpadových vôd sa koreňový systém trstín využíva ako tzv. rastlinná čistička odpadových vôd. Okrem týchto priamych využití tejto rastliny, sú obrovské trstinové porasty veľmi dôležitým habitatom pre mnohé druhy vtákov, ako napr. trsteniarik alebo bučiak, druhy vtákov obrovskej ceny.