Slivka trnková, tiež zvaná trnka, je bežne rozšírená, opadavá, riedko rozvetvená a tŕňovitá krovina strednej veľkosti. Rozmnožuje sa koreňmi a koreňovými i kmeňovými výhonkami a často vytvára ťažko preniknuteľné húštiny, ktoré sú obľúbenými vtáčími úkrytmi. V národnom parku rastie tento na jar nádherne kvitnúci krík v tvrdom luhu a na lesných svahoch.
Charakteristické znaky
Trnka je v zime opadavý, pomaly rastúci a riedko rozvetvený krík, ktorý vyrastie do maximálnej výšky 6 m. Malé konáriky rastúce v pravých uhloch sú zväčša zakončené krátkymi tŕňmi. Je to plytko zakoreňujúci druh s rozsiahlym koreňovým systémom. Konáre sú hranato-guľaté a červenohnedé, staršie vetvy a kmeň majú sadzovitú čiernohnedú kôru, ktorá sa neskôr pozdĺžne praská. Púčiky sú guľovito-vajcovité, listové puky sú často lemované dvomi okvetnými pukmi. Striedavé listy často vo zväzkoch sú mäkké, podlhovastého tvaru, maximálne 5 cm dlhé a 2,5 cm široké, na vrchnej strane tmavozelené a lysé, zospodu modrozelené. Okraj listu je jemne zubatý alebo vrúbkovaný.
Slivka trnavá kvitne od marca do mája (pred zalistením) sviežimi, snehobielymi a vo zväzočkoch zoskupenými kvetmi. Kvety vyrastajú na krátkych výhonkoch a veľmi intenzívne voňajú. Skoro na jar sú dôležitou potravou pre včely. Plody sú tmavomodré okrúhle kôstkovice s priemerom 1-1,5 cm, vyrastajú zo všetkých strán konárikov a dozrievajú v septembri až októbri. Ostávajú dlho visieť na konárikoch. Sú bohaté na vitamín C a chutia veľmi trpko, zosladnú až po prvých mrazoch. Drevo trnky je tvrdé a jemne vláknité, má červenkavú beľ a čiernohnedé jadro. Dobre sa leští a je vyhľadávaným drevom na sústruženie.
Rozšírenie
Slivka trnková je rozšírená skoro v celej Európe, nevyskytuje sa iba v najseverenejších oblastiach a na Islande. V Rakúsku sa vyskytuje vo všetkých spolkových krajinách, ako aj na území národného parku. Tam rastie v tvrdých luhoch a na lesných svahoch, ako aj na slnečných okrajoch lesa. V Severnej Amerike sa jej divá forma vyskytuje v juhovýchodnej Kanade a na severovýchode USA.
Ohrozenie a ochrana
Slivka trnková nie je ohrozeným druhom ani v Rakúsku a ani na inom území Európy.
Spôsob života
Trnka uprednostňuje pôdy bohaté na živiny a bázické pôdy, pôdy humusovité ako aj suché a dobre prevzdušnené a slnečné stanovištia. Rastie v presvetlených listnatých lesoch, na lesných okrajoch, suchých svahoch, v kroví a húštinách, ako aj v suchých luhoch. Vie sa veľmi dobre prisôsobiť rôznej vlhkosti pôdy, ako aj nadmorskej výške (výskyt až 1400 m n. m.).
Zaujímavosti
Plody trnky majú vysoký obsah C-vitamínu a používajú sa na výrobu pretlakov, štiav, kompótov a lekvárov, ale aj pálenky a likérov. Slivka trnková patrí ku kultúrnym rastlinám, ktorých plody ľudia používajú ako potravu už od doby neolitu. Od staroveku je známou liečivou rastlinou. Aj dnes sa v rámci prírodnej medicíny využívajú jej kvetné púčiky, listy, plody a kôra. Jej liečivé účinky: má močopudné účinky, ako mierne preháňadlo, na prečistenie krvi. V stredoveku sa z jej kôry vyrábal červeno-hnedý atrament tzv. trnkový atrament, ktorý používali hlavne mnísi, pretože bol voči svetlu odolný a vodotesný. Pre svoj rozsiahly koreňový systém s rýchlo sa šíriacimi koreňovými a kmeňovými výhonkami sa slivka trnková často využíva na spevňovanie svahov. Húštiny slivky trnkovej slúžia ako hodnotné skrýše pre vtákov.