Skokan štíhly

Rana dalmatina

Vnímavý návštevník národného parku sa počas svojej prechádzky často stretne so skokanmi. Zväčša si však tieto ílovito sfarbené živočíchy všimnete až vtedy, keď sa veľkými skokmi strácajú v bujnej vegetácii.

Charakteristické znaky
Táto štíhla ílovito až tmavohnedo sfarbená žaba nemá na chrbte výrazné kresby. O to nápadnejšie sú tmavšie priečne pruhy na jej predných a zadných končatinách. Najlepším určovacím znakom, ktorým sa odlišuje od iných tunajších hnedých žiab, je viditeľný veľký ušný bubienok. Jeho veľkosť zodpovedá priemeru oka a jeho vzdialenosť od oka je menšia ako polovica priemeru bubienka. Koža na bruchu je belavá bez škvŕn. Rovnako ako u všetkých „hnedých žiab“ mu cez oko prechádza tmavohnedá škvrna.

Rozšírenie
Všeobecne je rozšírený od Francúzska po Čierne more, vyskytuje sa v nižších nadmorských výškach. V Národnom parku Donau-Auen patrí k najrozšírenejším obojživelníkom a využíva každé vodné prostredie ako reprodukčný biotop.

Ohrozenie a ochrana
Tento druh je v Rakúsku zaradený medzi ohrozené druhy. Skokani sú v celej Európe chránené predpismi EÚ smernicami a konvenciami.

Spôsob života
Na jar sa prakticky vo všetkých stojatých vodách objavujú nápadné chumáče vajíčok skokana štíhleho, ktoré sú upevnené na konárikoch a vodných rastlinách. Neskôr sa objavujú na vodnej hladine a v optimálnych reprodukčných biotopoch sa dá pozorovať až niekoľko stoviek vajíčok. Skokani obsadia takmer všetky jarné kaluže, do ktorých plodné samice nakladú zhluky vajíčok – v počte 1000 kusov. Veľkosť populácie skokanov sa dá podľa toho dobre odhadnúť.

Medzi nakladenými vajíčkami a ich okoIím prebiehajú skryté hry prírody. Malé jednobunkové riasy postupne prenikajú do želatínových kapsúl vajíčok, čo najbližšie k embryu. Tu majú riasy svoj raj: zárodok totiž postupne spotrebuváva kyslík a ako všetky živočíchy vydychuje oxid uhličitý. Danú zlúčeninu riasa za pomoci slnečného žiarenia chemicky spracuje a využije na rast svojho organizmu. K tomu potrebuje aj vodu a niektoré soli, ktorých je v danom mikrosvete dostatok. Prítomnosť rias je však na úžitok aj embryu: rastúce riasy totiž produkujú kyslík, ktorý zárodok nutne potrebuje pre svoj život. Vedecké pozorovania dokázali, že pri dostatku rias v prostredí majú v zhluku vajíčok aj tie najvnútornejšie vajíčka dostatok kyslíka. V kalužiach, kde riasy chýbajú, chýba aj kyslík a teda môže dôjst k oneskoreniu vývoja i k odumieraniu zárodkov.

Skokany sa rozmnožujú skoro na jar ako prvé obojživelníky. Často sa v tomto období vyskytujú aj nočné mrazy, takže horné vrstvy vajíčok sú obalené v ľade. Krátke obdobia mrazu vajíčka nepoškodia, dlhotrvajúci mráz môže vajíčka vo vrchnej vrstve poškodiť a zárodky odumierajú. Zhluk vajíčok je obalený rôsolovitou hmotou, ktorá mimo maternice absorbuje vodu a tým napučí a zväčší svoj objem.

Zárodok nie je priamo obalený daným rôsolom. Vyvíja sa v malej vodnatej kapsule obklopenej rôsolom. Ako sa potom mladé žubrienky vyslobodia z tejto pevnej rôsolovitej hmoty? Príroda ich vybavila špeciálnymi žľazami, ktorých sekrét rôsol zmäkčuje, čim sa stane priechodným aj pre tú najútlejšiu larvu.

Zaujímavosti
Skokan štíhly je v celom národnom parku najhojnejším druhom z tzv. hnedých žiab. Jeho odborná diagnóza „skákajúca žaba“ je preto pravdivá.