Kulík riečny

Charadrius dubius

Kulík riečny je svojím vzhľadom a spôsobom života plne prispôsobený neistým podmienkam oblastí dravých dynamických riek. Je závislý na novo vytvorených štrkovitých a piesčitých plochách, ktoré nie sú porastené takmer žiadnou vegetáciou. Tento druh, ktorý v minulosti bežne hniezdil napr. na brehoch riek Dunaj, Inn, a Dráva, stratil reguláciou týchto riek svoj biotop a skoro vymizol. V Rakúsku hniezdi tento pekný brodivý vták iba v malom počte v krátkodobých, ľuďmi vytvorených tzv. sekundárnych biotopoch, najmä okolo väčších štrkovísk. Prirodzená riečna populácia sa scvrkla na minimum. Korunný princ Rudolf predsa napísal: „kulíky riečne sa dajú nájsť všade“ na ostrovoch a na pobreží Dunaja v lužnej krajine. Dnes žije v národnom parku už iba niekoľko ich párov.

Charakteristické znaky
Obidve pohlavia tohto druhu veľkosti vrabca majú na tele výraznú čiernu kresbu. Táto tvorí masku okolo očí, i pás na čele a hrudi. Golier, čelo a brucho sú snehobiele, oči sú obkolesené žltým viečkovým okrajom. Na hornej strane tela sú krycie farby: chrbát a zadná vrchná časť hlavy sú hnedé ako zem, po ktorej sa pohybujú – tmavo-pieskovohnedá. Tak, ako aj ostatné príbuzné druhy vtákov (napr. cíbik), má kulík okrúhlu hlavu s veľkými očami, krátky krk a zobák, i stredne dlhé nohy. Charakteristický je jeho spôsob chôdze pri hľadaní potravy: má vodorovné držanie tela a strieda rýchle cupitanie s náhlym zastavením. Špicaté krídla mu umožňujú rýchly a priamy let, väčšinou nízko nad vodou.

Rozšírenie
Kulík riečny hniezdi zväčša v malom zoskupení jedincov na väčšine územia Európy a Ázie. V rámci Európy sa na severe vyskytuje až po južné časti Škandinávie, smerom na juh po Maroko. Vo väčšom počte žije popri nezregulovaných riek severného Talianska (napr. pri Tagliamento). V Rakúsku hniezdi ešte v údoliach veľkých riek a po reguláciách riek väčšinou namiesto rozsiahlych riečnych brehov iba na brehoch štrkovísk, kde sa ťaží štrk. V nižších polohách Rakúska hniezdi na území Viedenskej panvy, v Podunajskej nížine, v oblasti Traun-Enn a v dolnom toku Salzach, Lafnitz a Mur. Najdôležitejším ich stanovišťom je nedotknutá oblasť Lech v Tirolsku. V dunajských luhoch stretával korunný princ Rudolf „kulíky riečne všade“, dnes hniezdi niekoľko párov v priaznivých lokalitách na väčších riečnych ostrovoch. Ďalšie ich výskyty sú pri rieke Morave, ako aj ďalších väčších riekach, ako sú Inn, Drau a Mur. Najväčší počet kulíkov riečnych sa vyskytuje na pobreží Neziderského jazera, ktoré je málo porastené vegetáciou v oblasti Seewinkel.

Ohrozenie a ochrana
Pre život kulíka riečneho znamená vtesnanie veľkého rozvetveného toku do úzkeho rovného korzetu s príkrimi brehmi stratu životne dôležitého hniezdneho biotopu. Revitalizácia takéhoto toku sa dá zrealizovať iba s obrovským úsilím v obmedzenom rozsahu (napr. v Národnom parku Donau-Auen). Z týchto dôvodov je stav daného druhu dlhodobo ohrozený. Krátkodobé náhradné tzv. sekundárne biotopy popri štrkoviskách neposkytujú kulíkovi adekvátne dlhodobé reprodukčné biotopy. Prirodzené záplavy znamenajú v súčasnosti pre kulíkov veľké problémy, pretože v úzkych pobrežných žľaboch tečie voda rýchlejšie a rýchlo stúpajúca voda príliš často ohrozuje jeho úspešný odchov mláďat. Ani schopnosť kulíka odchovať až tri generácie mláďat do roka nestačí na dostatočné kompenzovanie úhynov jedincov. Najväčším problémom je ale vyrušovanie kulíkov v rámci území ich reprodukčných biotopov, pretože tak ako kulík, aj človek rád vyhľadáva riečne ostrovy a pieskové pláže (rybolov, kúpanie, splavy).

Spôsob života
Kulík riečny prilieta zo svojich afrických zimovísk v období od marca do apríla. Párenie a hľadanie hniezdisk je závislé od výšky hladiny okolitých vôd.Tak ako aj iné brodivé vtáky, napr. cíbik, sluka hôrna a pobrežník hrdzavý, tvoria tieto vtáky vernostné páry. Samička znáša do plytkej preliačiny holej štrkovej pláže (skoro vždy) štyri vajíčka. Hniezdo je chránené len vďaka kryciemu sfarbeniu vajíčok. U daných jedincov je zaujímavá ich technika lovu koristi: okrem vizuálneho pátrania po pohybujúcom sa hmyze je korisť často lokalizovaná sluchom a napr. červy loví rýchlym vycupitaním z úkrytu.

Zaujímavosti
Svoje hniezdisko si kulík bráni špeciálnym teatrálnym predstavením, tzv. „zvádzaním“, ktoré predvádzajú aj iné druhy hniezdiace na zemi. Ak sa ku vajíčkam priblíži nejaký potencionálny vykrádač hniezd, napr. líška alebo bezprízorný pes, vztýči sa samička na hniezde a v malej vzdialenosti od predátora sa vlečie preč od hniezda krívajúc a škriekajúc, pričom trepoce krídlami a hrá pred predátorom drámu „som ranená korisť, ktorá sa dá ľahko uloviť“. Ak predátor naletí, odláka ho do bezpečnej vzdialenosti od vajíčok a potom sa s ľahkosťou pred ním vznesie a odletí.