Modlivka zelená je druh z čeľade modlivkovité (Mantidae), radu Mantodea, modlivky. So zdvihnutými prednými nohami striehne a loví hmyz.
Charakteristické znaky
Samičky sú dlhé asi 75 mm a výrazne väčšie než samce (60 mm). Ich sfarbenie sa pohybuje od svetlo zelenej po hnedú farbu. Farba modliviek sa pri každom zvliekaní prispôsobuje farbe okolitého prostredia. Na veľkej trojuholníkovej veľmi pohyblivej hlave má medzi veľkými zloženými očami tri ocellata (jednoduché oči). Predĺžený krčný štít má polovicu dĺžky zadnej časti brucha.
Rozšírenie
Mantis religiosa je najrozšírenejším druhom modliviek v strednej a južnej Európe. Uprednostňuje suché stepné oblasti, suché lúky a kríky.
Ohrozenie a ochrana
Modlivka zelená je prísne chráneným druhom v okolí Viedne i v Dolnom Rakúsku. Podľa zákona na ochranu prírody sú prísne chránené všetky územia a oblasti jej výskytu. Prísne chránená je aj v Národnom parku Donau-Auen.
Spôsob života
Niekoľko dní po párení nakladie samica 100 až 200 vajíčok tým spôsobom, že ich zlepí do penových vajcovitých púzdier (ooték), ktoré rýchlo stvrdnú a sú odolné voči nepriaznivým vplyvom i hubám. Zatiaľ čo dospelé jedince zimu neprežijú, vajíčka toto studené obdobie roka nepoškodí. Od začiatku mája do začiatku júna sa liahnu päť až šesť milimetrové larvy. Po piatich až siedmich larvárnych štádiach (samičie larvy prechádzajú väčším počtom larvárnych štádií), sa koncom júla do začiatku augusta vyliahnu dospelé jedince. Dva týždne po poslednom zvliekaní je Mantis religiosa pohlavne zrelá.
Zaujímavosti
Počas párenia sa môže stať, že samička začne od hlavy požierať samca. Stáva sa to však iba výnimočne. V minulosti sa v rámci pokusov dávali modlivky napr. do príliš úzkych nádob, čo u nich mohlo vyvolať takúto neočakávanú reakciu, ktorá sa stala faktom.
Ak sa modlivka cíti byť ohrozená, v obrannej pozícii ukazuje protivníkovi na vnútornej strane predných nôh čierne očné fliačky (akože oči - mimikry) a vydáva zvuk podobný sykotu, ktorý vzniká trením roztiahnutých krídel v zadnej časti tela.