Šťuka severná

Esox lucius

Šťuka je charakteristická dlhým pretiahnutým telom a hlavou s pretiahnutými zobákovitými ústami. Cez deň sa ukrýva v bujnej vodnej vegetácii alebo pod mŕtvym drevom, kde číha na korisť.

Charakteristické znaky
Telo je silné a pretiahnuté. Samci dosahujú dĺžku okolo 1 m, samičky až 1,5 m. Papuľa je podlhovastá zobákovitého tvaru. Chrbtová plutva je posunutá výrazne dozadu.

Rozšírenie
Šťuka severná je rozšírená v strednej a severnej Európe i na Sibíri. Nachádza sa vo všetkých jazerách národného parku.

Ohrozenie a ochrana
Šťuka nie je ohrozeným druhom.

Spôsob života
Chrbtové, chvostové a análne plutvy tvoria funkčnú jednotku a pôsobia ako kormidlo. Vďaka tomu môže šťuka bleskovo vyraziť zo svojho úkrytu. Je aktívna iba cez deň, kedy číha na korisť. Ak jej korisť unikne, nezvykne ju prenasledovať. Šťuka striehne prednostne na kaprovité ryby, ale poľuje aj na žaby, drobné cicavce a vodné vtáky. Neresí sa v období od februára do mája v zaplavenej pobrežnej zóne alebo v plytkých vodách bohatých na vegetáciu. Samička môže vyprodukovať až 300 000 vajíčok, ktoré sú lepkavé a ľahko priľnú na vodné rastliny.

Zaujímavosti
Na ústnych kostiach má zuby zahnuté dovnútra, ktoré spolu s jazykom zabránia úniku koristi. Príliš veľkú korisť však niekedy nedokáže zadusiť.