Škľabka riečna

Anodonta anatina

Počas vodných expedícií v Národnom parku Donau-Auen (splavy so sprievodcom) sa návštevníci vždy stretnú so živými exemplármi veľkých vandrujúcich riečnych škľabiek, alebo aspoň s ich stopami v bahne.

Charakteristické znaky
Všetky lastúrniky patriace do triedy mäkkýšov majú domček, ktorý pozostáva z dvoch vápenatých lastúr. Vnútorná stena lastúr je pokrytá jemnou perleťou. Lastúra má rombicko oválnu formu s pravidelnou hrúbkou, jej veľkosť je až 10 cm. U živej škľabky je viditeľný prítokový otvor.

Rozšírenie
Druh Anodonta anatina je rozšírená v strednej Európe a je obyvateľom vôd aj v Národnom parku Donau-Auen.

Ohrozenie a ochrana
Tento druh lastúrnikov je zaradený medzi takmer ohrozené druhy a je uvedený na Červenom zozname ohrozených druhov Rakúsk.

Spôsob života
Škľabka žije na dne vôd a vo svojom prostredí sa premiestňuje tento mäkkýš pomocou svojej nohy. V mäkkom piesčitom dne mu noha slúži aj ako kotva. Pohybom nohy po dne škľabka rozvíri fluidný sediment a žiabrami filtruje z neho častice potravy. Jej potrava pozostáva najmä z organizmov žijúcich na dne vôd, ako sú drobné riasy, sinice, ale aj zbytky odumretých rastlín a živočíchov (detrit). Zvyšujúce sa znečistenie vôd znamená aj potencionálne nebezpečenstvo pre tohto mäkkýša. Ďalším negatívnym faktorom, ktorý ohrozuje populáciu lastúrnikov, sú necitlivé vodné stavby. Narovnávanie a prehlbovanie potokov a riek ničí životné prostredie lastúrnikov žijúcich na ich dne. Zvieratá veľmi citlivo vnímajú zmeny na svojom stanovišti.

Zo všetkých našich domácich lastúrnikov obýva škľabka riečna najrôznorodejšie typy vôd. Nezáleží, či je dno bahnité alebo piesčité, či sa jedná o stojaté alebo pomaly tečúce vody, škľabka sa vie všetkým týmto životným prostrediam dobre prispôsobiť. Na dĺžku jej veku majú vplyv rôzne faktory životného prostredia. V prostredí dostatočne bohatých na živiny, ako je to napr. v Národnom parku Donau-Auen, škľabky rastú rýchlejšie, ale nedožívajú sa tak vysokého veku ako vo vodách studenších a na živiny chudobnejších. Na rozdiel od iných veľkých lastúrnikov sú tieto škľabky oddeleného pohlavia.

V čase rozmnožovania vypúšťa samička na dno okolo 400.000 glochídií (larvy lastúrnikov). Larva má lastúrovitú schránku so zúbkami, ktorými sa prichytí na hostiteľskej rybe. Ako hostiteľ jej môžu poslúžiť viaceré druhy rýb, ako napr. jalec, ostriež, belica, šťuka, ovsienka striebristá, ako aj iné druhy.

Zaujímavosti
Tieto lastúrniky boli v minulosti hojne rozšírené, o čom svedčí aj ich nemecký názov škľabka obyčajná („Gemeine Teichmuschel“ ). V minulosti sa tieto lastúrniky zbierali ako potrava pre kačice, odtiaľ pochádza ich nemecký ľudový názov „Entenmuschel“ (kačacia mušľa).