Hmyzovník včelovitý

Ophrys apifera

Hmyzovník včelovitý je samoopelivý druh, niekedy sa môže opeliť aj peľom z inej rastliny. Uprednostňuje lúky chudobné na živiny, presvetlené húštiny a stepné lúky. V Dolnom Rakúsku je kriticky ohrozeným druhom vstavačovitých.

Charakteristické znaky
Tento druh hmyzovníka vyrastá v závislosti od podmienok na stanovišti do výšky 10 až 60 cm. Bazálne listy (2 – 5 kusov) sú široko kopijovité, listy na stonke sú objímavé a na koncoch zúžené. Listene sú dlhšie ako semenník. Kvetov býva 2 až 10 kusov, a sú natočené minimálne do dvoch smerov. Kalíšne lístky (sepaly) sú veľké, smerujúce dozadu, dlhé 12 – 16 mm, farby tmavoružovej až bielej so zelenými žilkami. Vnútorné korunné lístky (petaly) sú skoro o polovicu kratšie ako sepaly, trojuholníkového tvaru, vláknité a chlpaté. Sú ružové až zelené, pričom zelené petaly sa objavujú častejšie. Pysk je zamatový, tmavohnedý a trojlaločný a takmer guľato klenutý. Bočné laloky sú husto ochlpené hnedými alebo žltozelenými chĺpkami. Stredný lalok je na okrajoch zahnutý a na zadnej strane má bielo-žlté lemovanie. Na prednej strane má zväčša dve žlté škvrny, niekedy iba jednu. Žltý až biely prívesok na strednom laloku je väčšinou zahnutý pod lalokom. Stredné pole pysku (zrkadlo = speculum = inofarebná cetrálna časť pysku u druhov rodu Ophrys) má na báze pysku tvar písmena „u“. Hmyzovník kvitne od apríla do júla.

Rozšírenie
Hmyzovník včelovitý je v Európe rozšírený vo viacerých oblastiach (západná, stredná i južná Európa). Výskytuje sa aj v severnej Afrike, juhozápadnej Ázii i na Kaukaze.

Ohrozenie a ochrana
Všetky orchideovité sú na celom území Rakúska prísne chránené. Hmyzovník včelovitý je tu kriticky ohrozeným druhom.

Spôsob života
Hmyzovník včelovitý prednostne rastie na suchých trávnatých územiach, vlhkých i suchých lúkach chudobných na živiny, v presvetlených lesoch. Vyskytuje sa na pieskových dunách, v opustených kameňolomoch a na okrajoch lesov. Rastie na pôdach chudobných na živiny, ako aj na bázických i vápenatých pôdach, ktoré sú pokryté tenkou vrstvou humusu. Druh Ophrys apifera nie je schopný prežívať na pôdach ani príliš mokrých, a ani príliš suchých.

Zaujímavosti
Hmyzovník včelovitý je samoopelivý druh (autogamia): peľové zhluky sa nachádzajú v peľniciach tyčiniek, ktoré vystretím čnelky jemne vyčnievajú. Po vysušení blany polínia peľové zrnká vypadnú a po zaujímavej medzihre sa dostávajú na bliznu. Ophrys apifera je najkratšie žijúcim druhom hmyzovníkov pre svoju malú odolnosť voči vlhkosti.