Drieň obyčajný je opadavý a teplomilný ker, rozšírený v strednej a južnej Európe. V národnom parku sa vyskytuje na vyššie položených suchých stanovištiach. Je obľúbeným kríkom, pestuje sa od nepamäti pre svoje žiarivo žlté kvety, ktoré rozkvitajú už začiatkom marca, ako aj pre jedlé a chutné, všestranne využiteľné plody.
Charakteristické znaky
V strednej Európe rastie drieň obyčajný (zvaný aj svíb drieň) vo forme kríka, ale i niekedy až 5 m vysokého stromčeka, s rozložitou okrúhlou korunou. Tvorí časté kmeňové i koreňové odnože. Je to pomaly rastúci ker, ktorý sa dožíva aj 100 rokov. Dlhé výhonky sú relatívne tenké a rovné, olivovozelenej farby, krátko ochlpené. Kôra je bledozelená, tenká, plytko zbrázdená, odlupuje sa v drobných šupinách.Listové a kvetné púčiky majú rôzny tvar: kvetné sú okrúhle a stopkaté, listové zasa prísediace a špicaté.
Listy drieňa obyčajného sú veľmi podobné listom svíba krvavého. Dorastajú do dĺžky 4 - 10 cm, široké sú 2,5 - 4 cm. Sú protistojné, na vrchnej strane lesklé a matne zelené, zospodu sú svetlozelené. Bezpečne sa dajú od seba odlíšiť iba prítomnosťou chĺpkových zhlukov v pazuchách listov u drieňa obyčajného, ako aj tmavočerveným sfarbením listov v jesennom období u svíba krvavého. Drieň obyčajný rozkvitá skoro na jar zlatožltými kvetmi v okolíkoch na 5 mm stopkách (10 až 25 kvetov v jednom okolíku) ešte pred zalistením. Plody sú žiarivo červené kôstkovice dĺžky 12 mm a šírky 5 mm (dozrievajú od augusta do októbra). Majú lahodnú, sladko kyselkavú chuť.
Rozšírenie
Drieň obyčajný je rozšírený skoro po celej strednej a východnej Európe a okolo Stredozemného mora. Centrum jeho výskytu je Stredomorie – pozdĺž pobrežia, ako aj vnútrozemie okolo Čierneho mora. Doposiaľ však nie je jasné, či je rozšírenie drieňa v Stredomorí prirodzené, alebo zapríčinené jeho záhradnou výsadbou. V Rakúsku sa drieň vyskytuje vo všetkých spolkových krajinách, v Tirolsku, Salzburgu a Korutánsku rastie divoko. V národnom parku je jeho výskyt obmedzený na vyššie položených územiach tvrdého luhu a na pobrežných valoch.
Ohrozenie a ochrana
V Európe je drieň obyčajný regionálne ohrozeným druhom, ako napr. v Bavorsku, ale aj v Rakúsku (Korutánska panva, juhovýchodné úpätie Álp). V národnom parku je zriedkavým druhom, ktorý ale nie je zaradený medzi ohrozené druhy.
Spôsob života
V strednej Európe rastie drieň obyčajný na slnečných stráňach, v tvrdom lužnom lese, v presvetlených dubinách, na okraji lesov a ciest. Uprednostňuje kypré, humózne a vápencové pôdy v nížinách i na vyvýšeninách. Drieň obyčajný je charakteristickým druhom oblastí suchomilných stredomorských porastov duba plstnatého a subkontinentálnych dubových stepných oblastí.
Zaujímavosti
Drieň obyčajný má spomedzi všetkých pôvodných domácich drevín najtvrdšie drevo. Na priečnom reze sa dá pekne odlíšiť červenkavo-biela beľ od tmavo červenohnedého jadra. Drevo je tuhé, zle sa štiepe, dobre sa leští a má vysoký stupeň zmrštenia. Už aj starí Gréci a Rimania si všimli jeho ťažkú štiepateľnosť a preto ho využívali na výrobu oštepov. Radi ho využívajú sústružníci (tokári) na výrobu násad do nástrojov, na vystuženie kolies a výrobu rebríkov (priečky).
Väčšia pozornosť sa však venuje využitiu plodov drieňa obyčajného. Vyrábajú s z nich lekváre, želé, zaváraniny (známe už v staroveku). Vzhľadom na to, že plody obsahujú málo dužiny a veľkú kôstku, i výroba daných produktov je náročná na prácu, zaváraniny z drieňa postupne vyšli z módy. Dôležitú úlohu drieň hrá ako prvá pastva pre včely.