Vŕba purpurová je priekopníkom v osídlovaní novovytvorených štrkovitých ostrovčekov a na zaplavovaných brehoch riek v predalpskom regióne. Je charakteristická svojimi tenkými, pružnými, často červenými výhonkami, ktoré sú vhodné aj ako spojovací materiál. Pomocou intenzívnej tvorby koreňov je vŕba purpurová schopná prenikať nimi do hlbších vrstiev štrku a tým sa na danom stanovišti dobre ukotviť.
Charakteristické znaky
Vŕba purpurová je zvyčajne husto rozvetveným a vzpriameným krom, vysokým 6 m. Príležitostne prechádza svojím rastom do formy stromu. Najmä mladé kríky tohto druhu majú typický rast konárov v ostrom uhle a veľa kmeňových odnoží. Korene vytvárajú hustý koreňový systém, ktorými vŕba preniká hlboko do štrkových podloží, čím sa zabezpečí stabilné uchytenie kroviny. Dlhé mladé výhonky sú lesklé, z vrchnej strany červeno-hnedé až tmavočervené, zospodu bledožlto hnedé. Puky sú holé, tmavočervené a lesklé, zväčša protistojné, niekedy striedavé. Vŕba purpurová sa dá ľahko rozlíšiť tým, že ako jediný druh vŕby má väčšinou listy protistojné. Veľkosť listov je premenlivá, ich tvar je relatívne stály. Má dlhé listy kopijovitého tvaru, s najväčšou šírkou v prednej tretine, okraje listov smerom k báze zbiehavé, jemne zašpicatené. V dolnej časti čepelí sú celokrajné, hornej smerom k špičke pílkovité. Vrchná časť listu je modravo-zelená až matne zelená, spodná časť je šedozelená. Prílístky chýbajú, jemné ochlpenie iba pri výhonkoch. Dvojdomé kvety sa objavujú ešte pred zalistením v marci až máji. Husto kvitnúce samčie jahňady sú asi 5 cm dlhé a 1 cm široké s dlhými chlpatými čierno-hnedými listeňmi a tyčinkami zrastenými po celej dĺžke. Samičie jahňady sú vzpriamené, jemne nahnuté, 6 cm dlhé a cca 6 až 10 mm široké, majú chlpatý semenník s krátkymi alebo chýbajúcimi čnelkami. Plody sú nahustené, malé dvojité tobolky, ktoré sa v zrelom štádiu otvárajú v hornej časti.
Rozšírenie
Vŕba purpurová obýva obrovské rozsiahle územia Eurázie od Veľkej Británie smerom na východ po pobrežie Baltického mora, ako aj oblasti centrálnej Ázie a Číny. Južnú európsku hranicu jej výskytu tvorí úzke pobrežie severnej Afriky. Vo švajčiarskom kantóne Walis rastie v nadmorskej výške 2300 m n. m.. Prednostne rastie však v pahorkatinách a prechádza aj do subalpínskeho pásma. V Rakúsku je najrozšírenejším typom krovinatej vrby vo všetkých spolkových krajinách. V národnom parku sa často vyskytuje na štrkovitom substráte pozdĺž Dunaja, zriedkavejšie na vzdialenejších územiach.
Ohrozenie a ochrana
V Rakúsku a ani v Európe nie je ohrozeným druhom.
Spôsob života
Vŕba purpurová je druh odolný voči mrazu i suchu, z hľadiska stanovíšť je rastlinou –priekopníkom. Optimálne prostredie nachádza vo viac-menej vlhkých vápenatých aluviálnych pôdach, najčastejšie pozdĺž pobrežia riek a potokov, i na štrkovito-piesčitých brehoch riek na severnom okraji Álp. Pri postupnom osídľovaní nových štrkovitých ostrovov je podľa tohto druhu pomenované jedno zo štádií kolonizácie: štádium vŕby purpurovej. Uchytenie vŕby bielej na takomto stanovišti vlastne pripravuje vŕba purpurová, ako „lapač sedimentov“.
Zaujímavosti
Vŕba purpurová je najčastejšie používaným kríkom pre jej všestranné využitie. Vo vinohradníctve sa používajú jej ohebné prúty ako materiál na viazanie vinnej révy, ďalej sa používa na pletenie košíkov. Jej intezívny koreňový systém sa využíva v tzv. „bioinžinierstve“ pri stabilizácii svahov a na zazelenenie brehov horských potokov.